Janko mal najradšej letné rybačky, ale aj v zime chodil pravidelne, párkrát za sezónu. Ako sám vravel, „pomrzneť sa.“ Rýb síce veľa nepriniesol, no aspoň na rybaciu polievku vždy stačilo, a ešte aj pre okolité mačky ostalo.
Presne takto sa Janko presvedčil, že ľad na jazere je už dávno pevný, a začal sa chystať na ďalšiu výpravu. Ráno potichu zobral udice, z chladničky vytiahol chlebíky a po špičkách vyšiel na dvor – žena a deti v tom čase ešte tvrdo spali.
Na jazere nebolo ani živej duše. Zrejme ani tí najväčší rybári radšej trávili vianočné sviatky doma pri kapustnici, ako v mraze. Jankovi to však vôbec neprekážalo.
„Tým pádom mi ostane viac rýb,“ pomyslel si muž a pokojne sa pustil do rozmotávania náčinia.
Zhruba v tom čase si všimol nejaký pohyb pri brehu. Z krovín opatrne vystúpil na ľad poriadne veľký huňatý pes a uprene sa na Janka pozrel. Všetko nasvedčovalo tomu, že ten štvornohý strávil v lese dosť času: zanedbaný vzhľad, prepadnuté boky, opatrný pohľad.
Pes sa nesmelo priblížil k Jankovi, zľahka krútil chvostom, akoby naznačoval, že od neho netreba čakať žiadnu agresiu. Janko sám dávno pochopil, že ten pes bol kedysi určite domáci – divý by už dávno ušiel a ani by sa nepokúšal o zoznámenie.
Pes pozorne sledoval priebeh rybačky. Najmä ho tešilo, keď Janko z diery vytiahol ďalšiu rybu. Zakaždým vyskočil a zamával chvostom, akoby sa radoval z rybárovho úspechu.
Chlebíky si rozdelili na polovicu – dobre, že mu žena napiekla dosť. Ku koncu jedla sa pes natoľko osmeliť, že oňuchal termosku s čajom. Tento nápoj však neschválil.
Rozpaky nastali až vtedy, keď sa Janko začal chystať domov. Pes očividne nemal v úmysle nikam odísť a krútil sa okolo auta. Janko zaváhal – priviesť domov dospelého psa vôbec neplánoval.
Keď auto naštartovalo, psík sa rozbehol za ním, a to nie po ceste, ale po krajnici, bozkávajúc labami sneh.
Janko sa najprv obzeral, potom zamračene hľadel na cestu, no o pár minút to nevydržal a pozrel sa späť. Pes, hoci bol vychudnutý, nezaostával. Janko si povzdychol a stlačil brzdu.
Rybára doma vítala celá rodina: deti aj žena práve dojedli raňajky a vyšli stavať snehuliaka.
„No čo, aký je dnes veľký úlovok?“ usmiala sa na Janka žena. „Rýb až tak veľa nie je. Ale zato sa mi podaril jeden pekný kus,“ zasmial sa Janko a otvoril zadné dvere auta. Pes nesmelo vystúpil a zavrtel chvostom…
O pár týždňov už nebolo pochýb, či si psa nechať. Psík, ktorý dostal netradičné meno Kaprík, sa medzitým udomácnil na dvore a dokonca dovolil deťom, aby sa na ňom vozili. Veterinár potvrdil, že pes je úplne zdravý, len podvyživený. Ale to sa dá napraviť – na pánskej strave…
