Zuzana s kamarátkou vyšli z vyučovania. Domov sa im nechcelo, a tak navrhla:
“Evi, poďme sa prejsť do parku!”
“Dohodnuté, kým je ešte svetlo!” súhlasila Eva.
Park síce nebol najpraktickejšou cestou, ale prečo nie?
Kráčali po aleji a závistlivo pozorovali šťastné páry. Nikto si ich nevšímal. Odbočili na tichú cestičku a zrazu uvideli muža a ženu. Objímali sa, a on jej niečo šepkal do ucha. Žena sa šťastne usmiala.
Hoci muž stál chrbtom, bolo vidieť, že už nie je najmladší.
Eva na nich len letmo pozrela, no vtom si všimla, že Zuzana zíza s očami navrch hlavy a nemôže od nich odtrhnúť pohľad.
“Zuzka, čo sa deje? Zuzka!” prekvapene zvolala.
“Nič, nič. Poďme,” zrazu povedala Zuzana a rýchlo vykročila dopredu.
Opustili park. Zuzana kráčala mlčky, zamyslená do seba. Rozlúčili sa a každá zamierila domov.
Zuzana kráčala s hlavou sklopenou. Nedokázala uveriť tomu, čo videla. Pred očami jej stál šťastný výraz tej ženy a muž, ktorý jej šepkal do ucha, akoby okolo nebolo nič ani jeho vlastná dcéra!
“Tati, ako si to mohol urobiť? Vždy som si myslela, že si dokonalý. A teraz máš milenku? Neverila by som, keby som to nevidela na vlastné oči!” premýšľala.
Keď prišla domov, už bolo neskoro.
“Sadni si večerať!” zamrmlala matka. “S tebou a otcom sa nikdy nedopočkáš.”
“Za chvíľu, len si umyjem ruky!” odvetila Zuzana roztržito.
Dlho sa zdržala v kúpeľni. Otec ešte neprišiel. Po večeri zamierila do svojej izby.
Sadla k notebooku, no myšlienky jej nešli. Stále pred očami mala scénu z parku. Nechcela veriť, že je to pravda.
“Veď to je môj otec. Či je podvod a zrada pre dospelých normálna? Čo mu v živote chýba? Naozaj by nás s mamou opustil kvôli tej…?” Vtom ju napadla myšlienka.
“Tá jeho milenka si asi myslí, že jej otca jednoducho odovzdám. O mne, zdá sa, ani nevie.”
Zaznel zvuk otvorených dverí.
“Prepáč, milá, bol náročný deň,” ozval sa otcov hlas.
“Predtým si mal ťažké dni len ku koncu mesiaca,” odsekla matka. “Teraz sú ťažké každý druhý deň.”
“Zdenka, teraz to tak proste mám.”
Ako zvyčajne, vošiel k dcére, aby ju pobozkal, no ona ho odstrčila:
“Choď, večera ti vychladne!”
“Zuzka, čo sa stalo?”
“Mne nič. A tebe?”
Otec sa na ňu pozrel. Chcel niečo povedať, no radšej odišiel do kuchyne.
Celý večer Zuzana nevychádzala z izby. Plánovala, ako si otca vrátiť. S týmto plánom aj zaspala.
Zobudili ju hlasy rodičov:
“Jozef, kam ideš?”
“Do práce. Naliehavá záležitosť.”
“Dnes je sobota, mohol by si stráviť čas s rodinou.”
“Nebudem dlho. Do obeda som späť a pôjdeme niekam spolu.”
Zuzana vyšla z izby a preťahujúc sa tvarila, že sa len zobudila.
“Kam ty?” spýtala sa matka.
“Mama, musím ísť na krúžok. Už meškám.”
“Čo je to teraz zas?” mrmlala matka. “Celé dni niekde beháte.”
Ale dcéra už zmizla v kúpeľni.
Keď vyšla, ponáhľala sa, lebo otec už stál v chodbe. Usmial sa:
“Zuzka, môžem ťa odprevadiť?”
“Zuzka, aspoň si daj kávu!” vykríkla matka z kuchyne. “Už som ju pripravila.”
“Choď, ja počkám!” Otec bol prívetivý, akoby cítil vinu.
Zuzana sa zastavila v kuchyni, rýchlo vypila kávu a vybehla do chodby:
“Poďme, tati!”
Išli chvíľu mlčky, kým otec nerozprúdil rozhovor:
“Zuzka, nahnevala si sa na mňa?”
“Nie, tati! Asi mám len pubertu,” na chvíľu zaváhala. “Mám ťa rada, tati!”
“Ja teba tiež, zlatko!”
“Viac než čokoľvek na svete?”
Všimla si, ako sa otec zachvel, podozrievavo sa na ňu pozrel, no predsa povedal:
“Viac než čokoľvek na svete!”
Kráčali, usmievajúc sa, no vyhýbali sa pohľadu.
“Dobre, tati, ja idem sem. Čakám ťa na obed. Sľúbil si, že víkend strávime spolu.”
Zuzana zamierila ku krúžku, no potom sa otočila a schovala za ker. Keď sa presvedčila, že sa otec neobzerá, opatrne ho nasledovala.
Ešte dúfala, že pôjde do práce, no on zahnul iným smerom.
Šli dlho. Otec sa ani raz neobzrel. Prišli k jednému domu. Otec zastal pri stromoch, vybral telefón a zavolal.
Za päť minút vyšla žena. Zuzana sa mimovoľne zamyslela:
“Aká je krásna! Naozaj je pre neho dôležitejšia ako my s mamou?”
Žena pribehla, pobozkala otca a spolu odišli ruka v ruke.
Štvrť bola neznáma a prázdna. Vošli do malého parku, sadli si na lavičku a rozprávali sa. Zuzana ich z diaľky pozorovala. Rozhovor vyzeral vážne, no potom nasledoval dlhý bozk.
Zuzana sa nemohla odtrhnúť a hnev ju preplával.
Vstali a vrátili sa k domu, odkiaľ žena vyšla. Ešte raz sa pobozkali, usmiali a otec odišiel, pravdepodobne domov, zatiaľ čo žena zmizla vchode.
Zuzana stála opod
