Dnes som si opäť sedla za kuchynský stôl a premýšľam, čo robiť. „Nemôžem mu odpustiť. Zradu sa len tak odpustiť nedá. Ale na druhej strane – žila som zle všetky tieto roky? Byt v centre Bratislavy, pohodený život. Nemám na čo sa sťažovať. A predsa…“
V škole bola Zuzana vzornou žiačkou. Rodičia ju vychovali tak, že všetko sa musí robiť poriadne.
Ale Martin nedával pozor na hodinách a mal trojky zo všetkého okrem matematiky. Tam exceloval, vyhrával olympiády. Stále rozstrapatený, s nedbale upravenými vlasmi. Zvykol si ich rozohýbať prstami, keď si nevedel rady. Trošku sa hrbil, a jeho silné okuliare mu dodávali vzhľad knihomola. Dievčatá ho nezaujímali – myslel len na vzorce a rovnice.
Jedného dňa ho na prestávke niekto nešikovne postrčil, okuliare mu spadli a rozbili sa. Na hodine sa mžúril na tabuľu. Zuzana si zrazu všimla jeho profil – ako u starogréckeho bojovníka, s výraznou bradou, rovným nosom, jemne tvarovanými perami a hustými riasami.
Od nárazu do pleca sa trhla.
„Víš čo, bez okuliarov je vlastne celkom pekný,“ pošepkala jej kamarátka Monika.
Zuzana stydlivo odvrátila pohľad, ale o pár minút sa znova pozerala na Martina. Po škole k nemu pristúpila a povedala, že bez okuliarov vyzerá oveľa lepšie.
„Neskúsil si kontaktné šošovky?“
Na druhý deň prišiel do školy bez okuliarov, ale už sa nemžúril. Zuzana pochopila, že mu rodičia kúpili šošovky.
„Takto je to lepšie?“ spýtal sa ju o prestávke.
„O moc,“ usmiala sa.
Odvtedy začali chodiť spolu. On jej s nadšením rozprával o matematických teóriach, ona ho s obdivom počúvala. Pomáhala mu s literatúrou a slovenským jazykom.
Ako víťaz matematických súťaží mal dvere otvorené na všetky univerzity. Kvôli nemu Zuzana zmenila svoj pôvodný plán ísť na filológiu v rodnom meste a odišla do Bratislavy, len aby mohla byť s ním.
Keď sa blížil koniec štúdia, jej rodičia naliehali, aby sa vrátila domov. Stratila nádej, že s Martinom ostane. Ale pred odchodom jej nešikovne ponúkol prsteň, kľakol si pred ňou ako v romantických filmoch.
Martin nastúpil na doktorandské štúdium, začal učiť prvákov. Dostali izbu v univerzitnom internáte pre mladých učiteľov, s malou kuchyňou a kúpeľňou.
Zuzana bola priemernou študentkou – čakala ju len kariéra učiteľky. O rok a pol neskôr porodila dcéru a už sa do školy nevrátila. Martin obhájil dizertáciu, dostal ocenenie za dôkaz nejakej zložitej teórie. Zuzana zostala doma a vychovávala dievčatko.
Jeho články vychádzali v medzinárodných časopisoch. Pozývali ho prednášať na Oxford. Ako doktor prírodných vied sa posunul vyššie. Zuzana sa uprimne tešila z jeho úspechov – veď aj ona k nim prispeKeď však po rokoch zistila, že si našiel mladšiu náhradu, pochopila, že jej vernosť bola len tichým obetovaním sa mužovi, ktorý si to nikdy nezaslúžil.
