Pamätám si, ako zčias, keď som bol mladý, rozprávala ma stará susedka o Zdenke a jej neľahkom osude. Zdenka bola milenka. Šťastie v manželstve ju nevedlo. Zostať až do tridsiatky bez snúbeníka a až potom sa rozhodla, že si nájde muža. Keď sa zoznámila s Petrom, najprv netušila, že je ženatý, ale on to čoskoro neukryl, keď zistil, že sa knej pripútala a zamilovala.
Zdenka si nevyčítala Petrovi žiadnu vinu. Naopak, len sama seba obviňovala za túto vášeň a za svoju slabosť. Cítila sa menejcenná, že nevybrala vhodného ženícha včas, a čas ju neúprosne ubiehal. Hoci nebola krásna ako modelka, bola milá, trošku zaoblená, čo ju pravdepodobne robilo o niečo staršou.
Vztahy sPetrom nevedú nikam. Zdenka nechcela zostať len milenkou, ale ani Petra nedokázala opustiť. Hrozil jej strach zosamelosti. Jedného dňa ju navštívil brat Štefan, ktorý bol zKošíc na služobnej ceste. Zastavil sa usestre na kávu, aby si po dlhom čase posedeli pri stole a rozprávali sa odetstve a osúčasnom živote. Zdenka mu otvorene rozpovedala osvojom srdci a ľahko sa rozplakala.
V tom chvíli zazvonili dvere. Štefan otvoril a našiel pri prahu Petra vysokého muža všportových šortkách a tričku, ktorý žúval sendvič sklobásou. Štefan okamžite pochopil, že ide oZdenkinho milenca. Peter sa zhrozil a spýtal sa: Zdenka je doma? Štefan mu rýchlo odpovedal: Je vkúpeľni. Peter sa snažil nájsť slová: Prepáčte, ale kto ste vy? Štefan sa predstavoval: Som jej brat. S civilným manželstvom. Potom chytil Petra za ramená a povedal: Nie si ten, o ktorom mi Zdenka rozprávala? Ak ťa ešte raz uvidím, zosuniem ťa zschodov, rozumel si?
Peter sa vytrhol a zmizol po schodoch. Keď Zdenka vrátila, Štefan jej povedal, čo sa stalo. Čo si spravil? Kto ťa sem priviedol? rozplakala sa Zdenka. Už sa nevráti, povedal Štefan, a to je dobré. Dostaneš lepšieho muža vdovca znášho obce. Ženy po smrti manželky mu nevládnu, a preto hľadá niekoho, kto mu pomôže prekonať osamelosť. Keď budem znova na ceste, zoberieme ťa ssebou, pôjdeme do obce a zoznamíme ťa sním.
Zdenka sa bránila: Nemôžem ísť kcudzimu mužovi, to je hanba. Štefan však trval na svojom a po chvíli už boli na ceste.
O niekoľko dní neskôr dorazili do malej obce vokolí Rožňavy. Štefanova manželka Lýdia postavila stôl vzáhrade pribani a pozvala susedov, priateľov a Štefanovho kamaráta, vdovca Alena. Zdenka sa sAlenom stretla prvýkrát; ostatní ju už poznali.
Po útulnom popoludní Zdenka vrátila do mesta a zamyslela sa: Alen bol tichý, skromný. Asi prežíva stratu manželky. Chudák. Týž týždeň, keď prišla voľná sobota, zaklopali na dvere. Zvedavá otvorila a našla pri prahu Alena sbalíkom vrukách. Prepáčte, Zdenka, prišiel som náhodou, nakupoval natrhu a rozhodol som sa zastaviť, keď som vás spoznal, povedal hanblivo.
Zdenka ho pozvala dovnútra na čaj. Alena odložil balíček a vybral zneho malú kyticu tulipánov, ktoré podal Zdenke. Očarovaná, usadil sa kstolu a rozprávali sa opočasí a cenách natrhu všetko veurách.
Keď čaj dopil, Alena sa pomaly obul dotopánok a blúdil kdverám. Zrazu sa obrátil a povedal: Ak by som teraz odišiel bez slova, neodpustil by som si. Celý týždeň som len na vás myslel. Skutočná pravda chcel som vás pozvať na víkendový výlet, preto som si požičal adresu Štefana.
Zdenka červenala a sklonila pohľad. Len sa tak málo poznáme, odpovedala. Je to vporiadku. Môžem ti povedať potvojom mene? A môžem ťa osloviť ty?
Alena sa usmial: Som len obyčajný muž, mám malú dcéru, osem rokov, teraz je ubabičky. Zdenka povzdychla: Deti sú darom, vždy som si ich priala. Alena jej jemne podal ruku, pritiahol ju ks sebe a pobozkal. Po bozkoch si Zdenka uvedomila, že v očiach jej svietia slzy.
Som ti nepríjemný? spýtal sa. Nie, práve naopak. Nepredpokladala som, že takto prežíjem pokoj a radosť. Odvtedy ich stretnutia prebiehali každý víkend a o dvetri mesiace sa zosobášili vobci, nastali spolu vdomácej škole a o rok neskôr sa im narodila dcéra. Vyrástli im dve dievčatá, ktoré milovali svojich rodičov rovnako. Láska Alena a Zdenky sročmi stúpala ako dobré víno, ktoré sčasu naberá na chuti.
Počas osláv často Štefan žartovne povedal Zdenke: No tak, Gala, akého muža som ti nasadil čím viac, tým lepšie. Nepodám ti nič zlého, počúvaj starého brata!
