Reštaurácia, do ktorej ma Juraj pozval na druhé rande, bola taká, kde človek očakáva, že mu ku káve prinesú aj účet za vzduch. Polotma, zamatové závesy, čašníci, čo sa pohybujú medzi stolmi tak, že skoro ani neviete, že tam sú. Juraj sa tam zjavne cítil ako doma oblek na mieru, náramkové hodinky, čo vymenil zrejme za menšiu garáž a ten úsmev, ktorý poznáte z reklám na domáce hypotéky: “Pozrite, ja som hviezda vesmíru.”
Dávaj si, čo len chceš, mávol rukou nad menom. Evidentne si vystačil s vlastnou generozitou, ani nepozrel, čo je v ponuke. Nesnášam, keď sa žena obmedzuje.
Zaznie to ako z rozprávky o veľkorysých princovi, ale mne začalo svitať, že tu niečo nehrá jeho spôsob, ako hodnotil každého pohľadom, a najmä to, ako prekvapivo ochotne spomínal na ex, ktoré podľa neho v ňom videli len peňaženku.
Vybrala som si kačací šalát a pohár rizlingu. Juraj si objednal steak, tatarák, fľašu vína ako z rodinného striebra a dessert, ktorý vyzeral ako menšia východoslovenská sopka. Rozprával o biznise, na ľudstvo nadával, hodnoty a blízkosť riešil tak, že som sa cítila ako na maturite z filozofie. Záhadný pocit: neprišla som na rande, ale asi na test, kde sa čaká len na otázku typu: Tak čo, je Zem plochá alebo guľatá?
Stretnutie s divadlom jedného herca
Keď čašník položil pri nás elegantnú čiernu knižku s účtom, Juraj ešte pokračoval v monológu. Akoby len tak medzi rečou začal siahať do vrecka saka najprv pravé, potom ľavé, potom usilovne po celej svojej najnovšej kolekcii. Jeho výraz sa zmenil z istého muža na zrazu dezorientovaného.
No dočerta povedal mi priamo do očí. Zjavne som si peňaženku zabudol buď v kancelárii, alebo asi v aute.
Rozpažil ruky, ako keby práve šoféroval loď bez kompasu. Ale úprimne, strach nikde, ani nepoprosil čašníka o chvíľku, ani mobil nevytiahol, aby niečo vybavil. Len na mňa civí.
No čudná situácia, čo poviete? oprel sa dozadu v stoličke. Možno ma zachránite? Zaplatíte teraz, a ja vám to potom vrátim. Alebo nabudúce aj s úrokom.
Vtedy definitívne pochopíte: nie je to omyl ani zabúdanie. Toto bol vedome naplánovaný “test,” ktorý si predtým rozoberal pol hodiny.
O podobných príhodách som čítala na diskusných fórach a videla v lacných slovenských telenovelách. Nikdy som si nemyslela, že to zažijem s dospelým, úspešným mužom.
Jurajova logika je smiešna: ak žena bez slova platí, je “dobrá,” pripravená zachraňovať a ťahať. Ak odmietne, hneď je “príliš zameraná na peniaze.” Pred sebou už nemám biznismena, ale malého manipulátora, čo sa hrá na mentálneho vyšetrovateľa.
Jeho sebavedomie je v tej chvíli také veľké, že si myslí: túto výhru má dávno vo vrecku. Podľa jeho scénara by som mala mlčky vyťahovať kartu a platiť.
Chladná kalkulácia
Pomaly a úplne pokojne som otvorila svoju kabelku. Juraj sa uvoľnil myslí si, že mu hra vyšla.
Jasné, žiadny problém, povedala som jemne a zavolala čašníka.
Rozdeľte účet, prosím, poviem nahlas. Ja platím za seba. A steak, víno i ten váš vesmírny dessert si zaplatí pán.
Úsmev mu z tváre zmizol ako kométa.
Akože? zamrmlal, keď sa ku mne naklonil. Veď nemám peňaženku.
To chápem, prikývla som platím za svoj šalát. Ale sme len sotva známi. Platiť za seba je úplne normálne. A keď muž pozve ženu do luxusnej reštaurácie a objedná si najdrahšie položky, prepáč, to už nie je moja starosť. Si dospelý a určite si poradíš.
Čašník akoby zrazu zamrzol medzi mnou a ním. Juraj začal chytať slovenku, jeho lesk zhora sa začal topiť na povrch vychádzala obyčajná hrubosť.
Ty si vážna? zašepkal. Kvôli čosi peniazom? Veď som povedal, že to všetko vrátim. Len som chcel skúsiť
Skúsil si, povedala som, keď som vstala. Ja som osoba, ktorú sa nedá manipulovať.
Už som kráčala k východu, ale cítila som, že finálny moment ešte chýba. Sedel tam s nevyplateným účtom, znechutený a bez peňaženky.
Vrátim sa ku stolu, vyberiem z peňaženky pár pokrčených eurových bankoviek a hrsť drobných presne tú mincovú zbierku, čo sa vždy nachádza na dne kabelky.
A ešte, dodám. Keď si peňaženku zabudol v aute, asi nemáš ani na taxík, však?
Položím peniaze vedľa jeho pohára z drahého vína.
Tu máš na lístok na vlak. Nešť, do Trnavy sa dostaneš bez problémov. Môj príspevok do tvojho výskumu ženskej duše.
Pár ľudí pri okolostolí sa otočilo. Juraj vyzeral, akoby dostal preplesk slovom.
Vyšla som na ulicu.
Ten večer ma stál šalát a pohár vína celkom malá cena za včasné odhalenie charakteru a ušetrený čas. Možno si Juraj zobral ponaučenie, ale poznáte to títo výskumníci sa nikdy nezmenia.
Ako by ste to riešili vy? Zachraňovali by ste zabudlivého gentlemana, alebo zvolili razantnú, ale férovú líniu?
