Fiktívne manželstvo.
Máme s Adamom fiktívne manželstvo.
Jedného dňa sa stalo, že Adam manželstvo naozaj súrne potreboval, aby mohol postúpiť v kariére pracuje v renomovanej firme, kde všetkému šéfuje zásadový zástanca rodinných hodnôt, Tibor Benediktovič, hlava rozvetveného klanu. Otec piatich dospelých dcér, teda tiež svokor piatich zaťov a dedko deviatich vnúčat.
Veľmi si potrpí na svoje obrovské príbuzenstvo. Slovo starý mládenec je pre neho nadávka najhrubšieho zrna. Slušný zamestnanec podľa neho bez manželky neexistuje, to je rovno nie niekto druhoradý, ale úplný vydedenec, nech je akokoľvek pracovitého ducha.
Keď Adam pochopil túto firemnú zákonitosť, prišlo mu jasné, že bez oficiálneho sobáša nemá na post, ktorý zodpovedá jeho schopnostiam a túžbe, žiadnu šancu.
Po dlhom uvažovaní a prevažovaní všetkých možných súvislostí mi Adam navrhol fiktívny sobáš. Neriskoval nič pozná ma od materskej školy, naše mamy boli a stále sú nerozlučné kamarátky. Celých deväť rokov v škole sme sedeli v lavici vedľa seba. On mi zachraňoval známky z matiky, ja mu vypichovala čiarky a bodky v slohoch.
Pozná ma dokonale; vie, že nemám v povahe vypočítať a uchmatnúť si jeho byt, peniaze či staré bicykle.
Z mojej strany to bolo hneď jasné súhlasila som bez váhania. Práve som bolestivo prežívala rozchod po troch rokoch s frajerom. Potrebovala som čosi, čo by rozbilo ťažkú melanchóliu. A navyše chcela som bývalému aspoň trochu ukázať, že nie som žiadne nemehlo, čo ostalo na ocot: ja sa vydala za sympatického, šikovného, s autom a bytom v centre Bratislavy. A pred kamarátkami som chcela pohrať na špičku: nič mi nechýba.
Tak sa nám krásne stretli cesty i záujmy. S Adamom sme skromne podpísali manželskú registráciu v malom bratislavskom matričnom úrade, bez fanfár, davu svedkov a farebných balónikov, bez veľkolepých šiat, závoja či fraku.
Vo všedný deň sme sa vybrali z práce skôr, zablikali podpisy do knihy sobášov. Prstene na ruky sme si, samozrejme, nasadili.
Rozhodla som sa dokonca dočasne zmeniť priezvisko: Turčiničová znie zaujímavejšie ako pôvodná Šarlotová.
Musím povedať, že všetko dopadlo lepšie, než sme čakali.
O mesiac už Adam sedel na stoličke riaditeľa oddelenia. Zaslúžene.
Zo mňa sa vydatá pre kamarátky a rodinu stala doslova ikona. Nákup šiat do práce ma tešil, najmä keď mi niekoľko dní po sobáši došli správy od bývalého: prajem šťastie, dúfal som, že sa ešte dáme znova dokopy… nuž, mal si šancu! Kto neváži, ten nemá. Teraz si vyžieraj vlastný lakeť, kamarát.
Manželstvo, ktoré malo byť len papierovo čisto, splnilo všetko a o niečo navyše.
Inak, na čas som sa presťahovala k Adamovi. Navrhol to on, aby to vyzeralo dôveryhodne.
Sobotné ráno.
V kuchyni varím raňajky praženicu, tvarohové lievance, kávu s mliekom. Adam rád dobre naraňajkuje, keď je sviatok.
Vonku za oknom sa rozkladá neskutočne krásny aprílový deň, akoby ušitý zo svetla a vône.
Jar je moje obľúbené ročné obdobie.
Plánov na dnešok mám veľa. Musím zaskočiť pozrieť rodičov, vyupratovať byt, oprať, na obed k sobotným schnitzlom spraviť aj solianku, pizzu, šalát veď čo je to za víkend bez dobrého jedla! Myšlienky bzučia nad domácimi starosťami ako včely. Pravej gazdinej nikdy nie je chvíľka voľná.
Predstav si, s Adamom sme vo fiktívnom manželstve už trinásty rok. Naša dcérka Vierka tento rok nastupuje do prvej triedy. A synček Jožko dokončil piaty a je výborný žiak. Celý po otcovi. Veď Adam je predsa najlepší a najskutočnejší otec na svete.
Nejaký fiktívny manžel… veď všetko je tu tak trochu naopak a tak, ako vo zvláštnom sne, kde žijú naše mená, rodokmene a všetko krásne a nepravdepodobné s nimi.
