Dve kamarátky
Kedysi boli kamarátky… Alebo aspoň si to myslela žena z tretieho poschodia. Jej kamarátka z piateho bola údajná krasavica. Vlastne, len si to o sebe myslela. Zostupovala k „sivej myške“, ako hovorila o svojej priateľke z nižšieho poschodia, len aby sa pochválila alebo sa sťažovala na život. Kedysi spolu chodili do školy, potom študovali ekonómiu na univerzite, ktorú myška úspešne dokončila a zamestnala sa v banke.
Krasavica sa na piatom ročníku šťastne vydala za bohatého tatíka a školu nedokončila. Po rozvode jej ostala slušná suma a malý mesačný príspevok. Millionár by zaplatil aj viac, len aby sa jej zbavil, ale jej advokát zlyhal, a tak ostala sama s peniazmi, ktoré rýchlo mizli – vzhľadom na jej potreby… Preto bola krasavica v neustálom hľadaní a chodila dole len aby povedala myške o svojich víťazstvách a prehrách.
„Všetci chlapi sú kozli,“ hovorila, sediac v kresle a prezerajúc si ženský časopis – nič iné nečítala. A poučovala svoju kamarátku: „Chceš nájsť super chlapa? Čítaj ženské časopisy.“
Mala na sebe krátky zvodný župan s hlbokým výstrihom. Jej upravené ruky a krvavočervené nechty tvorili ostrý kontrast so starým ošúchaným županom myšky a jej unavenými rukami – musela upratovať, variť, prať a nakupovať. Obidve boli slobodné a bezdetné, ale myška zúfalo túžila po oboch veciach, zatiaľ čo krasavica chcela len jedno – aby ju všetci obdivovali, dávali jej peniaze a nič od nej nechceli.
„Všetci chlapi sú kozli,“ opakovala krasavica, točiac medzi prstami tenkú mätovú cigaretu. „Jeden je plešatý, druhý malý, tretí je bohatý, ale lakomý, vieš si to predstaviť?“ A rozhorčene dodala: „Má staré auto, chatu za mestom a chcel, aby som mu varila.“ Zašklebila sa: „Vieš si ma predstaviť na starom aute alebo pri sporáku? Fuj…“
Myška si povzdychla a pomyslela si: „Ja by som si vzala toho plešatého alebo malého. Rada by som varila a chodila na chatu.“
„Kozli,“ konštatovala krasavica.
Medzitým – treba vám povedať, dámy a páni – zostupovala k myške so svojím mačkom – vždy špinavým, vychudnutým a popretkávaným pavučinami.
Myška mala mačičku, tiež vykastrovanú rovnako ako mačko, čo mu však nebránilo dýchať k nej nesmiernu náklonnosť. Ona mu to oplácala rovnako.
„Čo? Zasa ťa tá potvora nakŕmila a zahnala pod gauč?“ spýtala sa chudobného mačeka.
„Nám, mužom,“ naparoval sa mačko, „je hanba sťažovať sa. No a čo, že ma nenakŕmila? Hlavne, že ma nevyháňa von. A pod gaučom je tiež fajn. Veľa pavučín, ale dá sa schovať. A nebije ma skoro nikdy. Len keď má zlú náladu.“
„A má niekedy dobrú?“ spýtala sa mačička.
Mačko ťažko vzdychol a pritúlil sa k nej. Mačka mu jemnými labkami strhla pavučiny a olízla mu náufčko. Mačko začal pradiť. A tak, pritknutý ku svojej krasavici, zaspal.
„A čo tvoja mačka našla na mojom otrhancom? On predsa ničomu nerozumie, len po facke alebo pohlavku,“ hovorila krasavica.
Myšku prepadol záchvat hnusu a podstrčila špinavému mačkovi kúsky kuracieho. Ten sa tlačil a jedol. Jedol a plakal. A mačička–krasavica ťažko vzdychla a olizovala svojho nešťastného nápadníka.
Svoju mačičku myška milovala, vlastne zbožňovala. A malo to všetko. Všetko, čo si len mačacia duša môže priať. Ale špinavý mačko nič nechcel. Snil len o dvoch veciach – najesť sa a vidieť svoju milovanú mačičku.
Takto sa stretávali niekoľkokrát do týždňa. Myška várila obed, večeru a kŕmila krasavicu aj jej mačeka. Pôžičala jej aj peniaze zo svojej malej výplaty. Peniaze, ktoré krasavica nikdy nevracala. Myslela si, že myške robí láskavosť, keď si od nej požičiava. A myška nevedela trvať na svojom ani sa hádať. A tak sa bála stratiť jedinú priateľku.
Takže…
Jedného večera krasavica vbehla so žiariacimi očami.
„Chytila som ho! Chytila!“ kričala radostne. „Vysoký, štíhly, nie starý, multimilionár. Má reťazec obchodov po celom Slovensku. Uf, ja z neho všetko vytiahnem. Tentoraz sa lacným rozvodom nevyhne.“
Myška mlčala a snažila sa súhlasne sa usmievať, hoci jej bolo nevoľno z toho, čo počúva. Ale na konci týždňa večer do jej dverí vošli…
Krasavica povedala svojmu vyvolenému – na manželstvo aj rozvod – že dole býva jej stará priateľka, škaredá kapusta, vlastne sA keď sa raz večer mačka pousmiala na mačeka a myška sa zastydela pod pohľadom Žorža, všetci pochopili, že pravá krása nie je v časopisoch, ale v srdciach, ktoré vedia milovať bez podmienok.
