Dnes som si zapísal príbeh o dvoch kamarátkach. Alebo aspoň si to myslela žena z tretieho poschodia. Jej kamarátka z piateho bola, ako sa sama nazývala, pravá kráska. Alebo si to aspoň myslela. Chodila k tej „sivej myške“, ako prezývala svoju priateľku z nižšieho poschodia, len aby sa pochválila alebo si postěžovala na život.
Kedysi spolu chodili do školy, potom spolu študovali ekonómiu na univerzite, ktorú myška úspešne dokončila a dala sa na prácu v banke. Kráska sa na piatom ročníku vydala za bohatého „tatíka“ a štúdium prerušila. Po rozvode jej zostala pekná suma a mesačná renta.
„Všetci chlapi sú kozli,“ hovorila kráska, poťahujúc mentolovú cigaretu. „Jeden je plešatý, druhý príliš malý, tretí bohatý, ale škrtiak. Vieš si predstaviť, že by som mu varela alebo jazdila v starej hliadke?“
Myška si povzdychla a pomyslela si: „Ja by som si vzala aj toho plešatého, aj toho malého. Varela by som, na chatu by som chodila rada.“
Medzitým sa kráska zvykla chodiť k myške so svojím špinavým, vychudnutým mačkom, ktorý bol stále zapadaný pavučinami. Myška mala svoju mačičku – rovnako vykastrovanú, no to mačkovi nebránilo, aby k nej nepociťoval úplnú náklonnosť.
„Čo? Opäť ťa tá potvora nenakŕmila a zahnala ťa pod gauč?“ spýtala sa mačička.
„Nám chlapom nie je slušné sťažovať sa,“ odvetil mačo. „Čo, že nenakŕmila? Na ulicu ma nevyháňa. A pod gaučom je tiež fajn. Je tam síce plno pavučín, ale aspoň sa môžem schovať. A nebije ma… no, len keď má zlú náladu.“
Mačička mu starostlivo odstraňovala pavučiny z kožucha a myška mu do misky pridala kúsok kuracieho. Mačo jedol a plakal.
Jedného dňa kráska vtrhla s žiarivými očami: „Chytila som ho! Vysoký, štíhly, mladý, multimilionár!“ Myška nútene prikyvovala, hoci jej bolo z jej rečí nevoľno.
O pár dní neskôr prišiel milionár spolu s krásou na návštevu. „Pozri, čo mi kúpil!“ pýšila sa prsteňom v hodnote nového auta.
Keď kráska v záchvate zlosti kopla do svojho mačka, muž vstal. „Sviňa. Taká si sviňa,“ povedal ticho. „Dobre, že som ti nestihol spraviť návrh.“ Zobral mačka so sebou.
Na druhý deň zazvonil na dverách myšky. Millionár bol tam s prepravkou v ruke. „Nemohol som to vydržať. Túžil po tvojej mačičke,“ povedal.
Rozprávali sa, jedli tortu a mačky sa tulili na gauči.
„Možno je to príbeh o skutočnej kráse,“ zapísal som si do denníka. „Alebo o láske. Alebo o tom, ako sa niekto mýlil v hodnotení ľudí.“
Nebol to len príbeh o kamarátkach. Bol to príbeh o tom, že niekedy môže byť človek šťastný vďaka tomu, čo druhí nevidia.
