Dvadsať rokov bez darčeka pre ňu: pokojné spolužitie.
Ján Kováč nikdy nebol muž, ktorý by obdarovával svoju ženu. A to napriek tomu, že spolu prežili dvadsať rokov manželstva bez väčších problémov. Nebolo to pre jeho lakomosť, ale jednoducho mu to nikdy neprišlo dôležité. S Alenou všetko išlo rýchlo mesiac po tom, ako sa stretli, boli zobratí.
Ich schôdzky nikdy neboli sprevádzané darčekmi. Prichádzal za ňou do malej dedinky, kde bývala, zapískal pod jej oknom. Ona vybehla von a sadli si na lavičku pri bráne, kde do polnoci ticho rozprávali.
Prvý bozk jej ukradol v deň ich zásnub. Potom prišla svadba, každodennosť s jej rutinou a starosťami. Ján sa ukázal ako schopný podnikateľ, ktorý prosperoval s chovom ošípaných. Alena tvrdo pracovala na záhrade, ktorá vzbudzovala závisť susediek. Potom prišli deti, plienky, šaty s výstuhami, detské choroby Darčeky? Na to nebol čas. Sviatky sa slávili skromne, pri dobrom jedle. Tak plynul ich život bez lesku, naplnený prácou, no pokojný.
Jedného dňa išiel Ján s kamarátom na trh predávať zemiaky a slaninu, tesne pred Dňom matiek. Vyprázdnil pivnicu, vytriedil úrodu a rozhodol sa zbaviť prebytkov. So slaninou to bolo podobné predaj teraz, kým nezabijú ďalšie prasiatko. Na trhu ho privítalo príjemné chladno s náznakom jari. Na jeho prekvapenie sa všetko predalo ako po železnici. Slanina zmizla za chvíľu, zemiaky rozobrali ako sladkosti. To nie je zlé, pomyslel si Ján spokojne. Alena bude rada.
Zbalil vrecká do kamarátovho auta a vyrazil nakúpiť. Alena mu dala krátky zoznam. Zo zvyku sa najprv zastavil v krčme, aby oslávil dobrý predaj. Nepil často, ale veril, že ak si nepripije na šťastie, nabudúce to vyjde zle. Po poháru vína sa ľahkým krokom vydal medzi ľudí, pozorujúc výklady a dav. A vtom ho niečo upútalo.
Pred obchodom stála mladá dvojica a obdivovala šaty na figuríne. Dievča, čerstvé ako ruža, sa nadchlo:
Zuzka, poďme, nebudeme tu stáť celý deň!
Pozri, Marek, sú nádherné! Sadli by mi dokonale.
Fíha, je to len kus látky.
Ty hlupák! To je najnovšia móda, vintage štýl! Daruj mi ich na Deň matiek, dobre?
Zuzka, veď vieš, že sme na suchu. Ak to kúpim, budeme jesť do konca mesiaca špagety
Poradíme si, zlato! Chcem ich tak veľmi. Sme rok zobratí a ty mi nikdy nič nedal, ani na Vianoce!
Zuzka, zblázniš ma
Milujem ťa, zašepkala a nežne ho pobozkala, potom ho vtiahla do obchodu.
Mladík, ktorý si všimol Jánov pohľad, pokrčil ramenami so spoluvinným úsmevom, akoby chcel povedať: Ženy, čo už s nimi? O chvíľu vyšli von, Zuzka sa hlasno smiala a tiskla si k sebe drahocenný balík. Ján zostal pred výkladom zamyslený. Šaty boli pekné, jednoduché, kvetinové, také, aké kedysi nosievala Alena na ich schôdzky. V ňom sa pohlo zabudnuté vzrušenie. Bola to nostalgia po mladosti? Alebo odraz toho, čím kedysi boli? Náhle mu napadlo: Alene som nikdy nič nedal. Vždy som bol príliš zaneprázdnený. A navyše, zdalo sa mi to zbytočné. Ale tento chlapec by obmedzil seba, len aby potešil ženu. Pre lásku. A ja? Milujem ju ešte? Pred svadbou som si to myslel. Potom všetko pohltila každodennosť. Život plný práce, bez spomienok Ach, prekliate chudobné roky!
Ten ukradnutý šťastný okamih ho zabolal. Chcel ho zažiť aj on.
Rozhodne vkročil do obchodu. Predavačka sa usmiala:
Môžem vám pomôcť?
Áno, slečna. Chcel by som tie šaty z výkladu.
Ó, výborná voľba! To je najnovší model, čistá hodváb, vintage. Vaša dcéra bude nadšená.
Nie je pre dcéru, je pre moju ženu, zamrmlal Ján.
Ach, akú má šťastie! zašveholila predavačka, baliac šaty.
Koľko to stojí?
Keď vyslovila sumu, Jánovi vyrazilo dych. Pre neho to bolo majetok.
Prečo tak veľa? zavrčal.
Je to dielo známeho návrhára, vysvetlila trpezlivo.
Zaváhal. Ale pred očami mu opäť vytanul Zuzkin radostný výraz. Rozhodol sa.
Beriem ich.
Prepočítal bankovky a vyšiel von, hrdý na svoju odvahu. Kamarát na neho už čakal. Cesta domov bola veselá. Kamarát sa chválil výnosom.
A ty, dobre si dopadol?
Ako to?
Veľa si predal?
Teraz už počítaš cudzie peniaze? nahneval sa Ján.
No tak, upokoj sa, zamrmlal kamarát prekvapene.
Doma Alena ešte nebola. Ján nakŕmil zvieratá, vyčistil chliev. Napriek dobrému skutku ho tlačil v hrudníku čudný tlak. Prečo tá úzkosť? Pokrčil plecami, vošiel dnu a nalial si víno. Potom ďalšie. Trochu sa upokojil.
Zabuchali dvere. Alena vošla s obvyklým vážnym výrazom.
Ty si tu? Ako dopadol trh?
Dobre. Tu sú peniaze.
Alena ich prepočítala.
Chýba tu. Zle si predal?
Nie, len ten zvyšok je tu, v tomto vreci.
Vytiahla šaty, podezrievavo.
Pre koho to je? Pre Evku? Vyzerá to na ňu veľké. Mrháš peniazmi
Je to pre teba, povedal nesmelo. Na Deň matiek.
Ticho.
Pre mňa? spochybne
