Bol som dva roky v zahraničí, a keď som sa vrátil domov, dozvedel som sa, že môj syn má prekvapenie.
Moja dcéra, Ľubomíra, sa vydala za občana Rakúska. Bývali sme spolu dva roky v Bratislave, staral som sa o vnuka a riadil domácnosť. Ľubomíra a jej manžel Peter pracovali v tej istej firme a domov vracali až večer. Dúfal som, že tak to bude pokračovať, no čoskoro sa to zmenilo. Jedného dňa mi povedali, že už nepotrebujú moju pomoc a požiadali ma, aby som opustil ich byt. O mesiac neskôr som bol opäť vo svojom dome v Košiciach, ale ani tam som nebol vítaný.
Počas môjho pobytu u dcéry sa môj syn Ján rozviedol s prvou manželkou, opustil jej byt a nastúpil do môjho. Priniesol so sebou svoju druhú manželku, ktorá bola už tehotná, a nečakal, či dostane moje povolenie. Čo mám robiť? Vypudiť syna s tehotnou ženou? A pritom v trojici, čoskoro štyria, žiť v jednopostelnom byte? Ani ja, ani Ján nemáme peniaze na prenájom nového bytu. Zavolal som Ľubomíre a vysvetlil som situáciu, dúfal som, že pochopia moje ťažkosti a pozvú ma späť. Ale oni mali iný pohľad na vec
Správanie môjho syna je pochopiteľné nečakal moju návratnosť. Teraz spím na gauči v kuchyni. Deňmi chodím von, nakupujem, navštevujem známych. Syn a jeho žena si rozprávajú pokojne, nevznikajú hádky, no žena ma ignoruje. Je jasné, že sa jej nepáči, že som tu. Nikdy som si nepredstavoval, že v šesťdesiatich rokoch budem zbytočný a niekto iný bude starať sa o môj domov. Ján myslí len na svoju tehotnú manželku a vôbec neberie do úvahy bytovú krízu.
Hľadám si polovičný úväzok a chcel by som si zabezpečiť vlastný byt. Moji noví svokri žijú na vidieku v Malých Karpatoch. Mám povedať dcére-in-law, aby sa presťahovala k rodičom? Dokáže Ján nájsť prácu v tom okolí? Nemám jasno, čo robiť.
