Druhá svokra
Žena v modrom čistiacom plášti opatrne nakúkne do kancelárie majiteľa kliniky estetickej chirurgie Helios. Volá sa Jana a snaží sa hovoriť čo najtichšie, aby nepopudila vedenie.
Počula som, že hľadáte mladšieho maséra…
Timotej Gráň, šéf kliniky, na ňu chvíľu mlčky hľadí s nevoľou pred chvíľou mu zrušili dôležité rokovanie s investormi, a od tlaku sa mu rozbieha migréna.
A vy chcete s mopom robiť klientom masáž?
Nie… prešla som online kurzmi. Aj životopis som napísala, rozpačito zamrmle Jana a podáva mu pokrčený papier zo zadného vrecka plášťa.
V tej istej chvíli vchádza do miestnosti jeho zástupca Leoš Sedlák. Timotej si trie spánky a prudko zvýši hlas:
Leoš, čo tu upratovačky robia, kde nemajú? Vyhoď ju okamžite! Roztrúsi tu svoje veľké sny, pritom nevie poriadne umyť dlážku! Dočista a vysvetli všetkým, že tu podobné hlúposti netolerujem.
Bez odpovede chytí papier, roztrhá ho na kúsky a hodí Janke k nohám.
Jana so stiahnutými perami kľakne a začína zberať cáry svojich snov. Oči má plné sĺz. Leoš ju pevne vezme za lakeť, vyvedie z miestnosti, prevedie pomedzi zamestnancov a návštevníkov a sotí ju do komory s upratovacím náradím.
Tam, na okraji starého hasičského boxu, ktorý tu zostal z minulého režimu, si Jana sadá a rozplače sa.
Do Heliosu nastúpila len nedávno. O upratovaní ani nesnívala tu však platili omnoho lepšie než kdekoľvek inde a meno Timoteja Gráňa malo v Bratislave váhu. Hovorilo sa o ňom: samorast, pracant, vybudoval si meno i kliniku úplne sám.
A bola to pravda. Timotej vyrastal v detskom domove. Rodičov nikdy nepoznal, celý život sa snažil vypátrať aspoň niečo o ich minulosti, márne. Stal sa najprv chirugom, neskôr odborníkom na estetickú medicínu. K nemu chodili za drahé peniaze aj známe slovenské herečky. Raz do roka zvýšil ceny a užíval si život.
Preto si Jana povedala, že sa aspoň pokúsi keď už narazila na tú ponuku.
Od detstva si želala byť masérkou. Študovala knihy, sama absolvovala lekársku školu cez internet, ako vedela. Lenže bez diplomu ju k práci nepustili. Pomaly šetrila na seriózne štúdium, ale muž jej utiekol s peniazmi, nechal ju aj s malou dcérkou Lenkou na mizine.
Až neskôr zistila, že Dušan mal za sebou menšie podvody a jeho pôvabná minulosť bola vymyslená. Rozvod sa ťahal, na súd ani nechodil. Kvôli Lenke vydržala všetko a jej trápenia tým len začali.
Matky s deťmi zamestnávali neochotne. Bývali traja Jana, jej mama Eva, a Lenka, v malej garsónke na Ružinove. Niekedy vyžili len z mamineho dôchodku. Eva bola nesmierna optimistka, niekdajšia športovkyňa, gymnastka, v živote neustúpila. Prebrala starostlivosť o vnučku a Jana si mohla nájsť aspoň upratovanie.
Tiež absolvovala krátky kurz za vlastné úspory. Certifikát teraz bol medzi útržkami, ktoré Gráň roztrhal.
Utiera si slzy, postaví sa a ide čistiť podlahy. Personál sa uškŕňa. Doma však čakajú lepšie správy: Lenka vyhrala v škôlke výtvarnú súťaž. Dievčatko má evidentný talent, Jana jej kupuje kvalitné farby a papier. Lenka chodí do prípravky ZUŠky, mama je na ňu pyšná.
Vedro je čoraz ťažšie. Keď ho ide vyliať, odoberie jej ho pán Vojtech, údržbár najjednoduchší a najľudskejší človek na klinike. Timoteja si príliš neváži a občas si ho podpichne, keď zabúda na svoj pôvod.
Pán Vojtech Janke nikdy neublížil, naopak, aj krémové rožky jej z domu nosí, pohladí ju i povzbudí. Práve kvôli nemu Jana nabrala odvahu s tým životopisom vôbec ísť za šéfom.
Keď ho uvidí, znovu sa rozplače. Pohladí ju po pleci:
Neboj, dieťa, obráti sa to.
Nemala som sa vôbec tlačiť, len som všetko zhoršila.
Dnes je Gráň mimo seba. Skús to inokedy.
Povedali, aby som k nemu už nešla… Snívala som, že aj ja sa raz dostanem ďalej. Ale on je len nafúkaný titulár.
Vojtech pokrčí plecami. Jana odloží vedro, zatvára skriňu s pomôckami a ide domov. Hlavou jej víria otázky, kde vezme peniaze, keď Lenka prosí novú hračku a ona netuší, za čo ju kúpi.
Doma je inak, než býva. Eva sedí s hlavou v dlaniach, tají slzy. Janke stisne srdce mama je silná žena, a keď plače, je zle.
Mama, čo sa stalo? pýta sa Jana znepokojene.
Nič, to len… mávne rukou Eva.
Mami, povedz to!
Mama napokon začne plakať: Bola som na prehliadke s divadlom a lekári niečo našli. Musí byť operácia, inak mi dajú rok života, možno osem mesiacov. Operácia je len v Bratislave, v nemocnici, kde berú len súkromne. Cesty, vyšetrenia, to je kopu peňazí… A na našu výplatu? V mojej situácii z handry šaty neušiješ.
Jana v noci nespí. Do rána sa rozhodne: musí skúsiť ešte jednu nádej porozprávať sa s Gráňom hoci aj na vlastné riziko.
Ale ráno ju do kliniky ani nepustia. Oznámia jej, že ju prepúšťajú pre znižovanie stavov. Na účet jej pošlú tri minimálne mzdy a vybavené.
Pán Vojtech jej rýchlo napíše svoje číslo. Zmohne sa len na to, že niečo vydrží mesiac, ale čo potom?
Jana však nie je povaha na vzdávanie. Doma spomenie koniec v práci len akoby medzi rečou. Okamžite začne hľadať inzeráty a natrafí na ponuku – hľadajú opatrovateľku. Netreba vzdelanie, len variť, upratovať a pomáhať v byte.
Povie si, že to nie je hanba, aspoň nie menšie, než šúchať v klinike podlahy. Pošle životopis, o hodinu jej volajú. Miesto je pre bohatú, osamelú pani. Chcú, aby prišla s dokladmi.
Krátko po tom sedí oproti Tamare, vedúcej personálneho, na pohovore.
Aby ste mali ilúzie pani je náročná. Ste už desiata v poradí. Zatiaľ každú vypreparovala do mesiaca.
Jana mlčí, no kývne.
Isto ste počuli meno Elenka Morvayová. To len pseudonym. Skutočné priezvisko tají. Bývalá hviezda slovenského operného divadla. Kapricózna a veľmi bohatá.
Mne je to jedno, zašepká Jana. Musím živiť rodinu.
Ak máte dieťa, vedzte, že Morvayová deti ani zvieratá nechce ani vidieť. Po byte sa pohybuje s chodítkom, no pri opatrovateľke chce byť len v kresle na kolieskach. Skúšobná doba sú tri mesiace, ak prežijete, je z toho rok zmluva a plat dvakrát taký ako teraz.
To bola šanca. Nastupuje hneď ráno o siedmej.
Ešte večer vyhľadá na internete niečo o Morvayovej. Na fotkách spred rokov je silná dáma s čiernymi vlasmi a prenikavým pohľadom. Jej predstavy však realita prekoná.
Dvere otvorí strážnik. Ukáže sa, že Morvayová vlastní celý starý dom priamo v centre Bratislavy. Jana ostane stáť v úžase.
Načo čumíš? Či rozmýšľaš, čo ukradnúť?
Na stred haly vyjde moderné invalidné kreslo. Sedí v ňom malá, úplne šedivá žena, suchá, lietajúca pohľadom.
Dobrý deň, pani Morvayová, povie Jana ticho.
Nehovor ako trasorítka! Ruky von z vrecka. A nezabudni na návleky tam máš v kýbli špeciálne.
Jana si ťahá netkané, jemné návleky, a uteká za pani.
Učeš mi vlasy, ale jemne nie, nie tie hrebeňe! Hlupaňa, daj dole sieťku, najprv uprav parochňu.
Ospravedlňujem sa, nepoznám váš zvyk…
Bože, vždy mi pošlú nemehlo!, zamrmlá domáca. Čaj, ale rýchlo, som smädná!
Jana ide do kuchyne Nedup! Ty mi podlahu vybúchaš! Pomaly!
Pani si pozrie čaj pri svetle, napokon ho nahnevane vyleje Jane do tváre.
Tlačíš mi lakeť, sama si na vine!
Jana sa len nadýchne.
Kde sa môžem umyť?
Kúpeľňa pre službu je hneď pri dverách. Nezabudni na čistú bielizeň.
Jana robí, čo prikážu, do večera. Morvayová ju skúša kritizuje, naschvál znepríjemňuje deň. Jana chápe, že je to skúška, preto mlčí a vydrží. Fantázia pani sa míňa.
Pred spaním jej urobí masáž, pani spokojne zaspí. Uloží parochňu, pozdraví sa so strážnikom, ide domov.
Na druhý deň striedajúci strážnik veselo kývne:
Včera ste ju dali spať ako bábätko! Domáca pomocníčka tvrdí, že spala celú noc.
Jana sa pousmeje. Nasledujúce ráno Morvayová kritizuje jej odev, tvrdí, že si nikdy nenájde chlapa, lebo sa nemaľuje. Jana všetko pokojne znáša.
Nasleduje požiadavka na nechtovú úpravu, prezliecť ju do kimonového župana a odviezť do izby, ktorú volá budoár.
Zaženie sa to všetko kvôli návšteve.
Popoludní prichádza elegantný sivovlasý pán s tanečným výzorom, starý priateľ Oskar, oznámi Morvayová. Jana pripraví kávu v drahom automate, podarí sa všetko obstojne. Pred návštevou sa pani drží slušne.
Ku večeru sa však domáca pýta:
Čo si mi to včera pred spaním robila?
Masáž… sama som sa učila.
Dobre, budeš mi to robiť večer znova.
Tak večery u Morvayovej pribúdajú s masážou. Skúšobná doba plynie. Jana má len jeden voľný deň, vidí dcéru málo, ale mamina nemusí pracovať Eva by v divadle aj tak dlhšie nevydržala po zdraví.
Vzťahy s pani sa mierne zlepšujú. Skúma Janinu trpezlivosť i povahu. Jedného dňa sa opýta:
Ako to u vás doma všetci zvládajú ten váš režim?
Len mama a dcérka… Veľa možností nie je.
Koľko má dieťa rokov?
Šesť. Skvele kreslí.
Priveď ju niekedy.
Tak sa Lenka stáva súčasťou bytu aj ona v kúte si kreslí farbami a pastelom. Jedného dňa namaľuje Morvayovú portrét vyzerá presne. Pani chce obrázok zarámovať a zavesiť.
Postupne sa zbližujú, Jana už nestrachuje o prácu.
Morvayová má komplikované kĺby, operácie nepomáhajú. Keď trpí bolesťami, Jana jej dlho masíruje chrbát, trochu sa jej uľaví. Jedného dňa pani poprosí, aby s Lenkou prenocovali, pripravená im izba.
Pred spaním si Jana predstavuje, že tu býva. Ten dom jej pomaly prirastá k srdcu.
Na druhý deň sa Morvayovej polepší. Raňajkuje s Lenkou v jedálni, Janu pošle upratovať vzácnu kanceláriu vraj domácej upratovačke neverí.
Pri utieraní políc natrafí Jana na starý zažltnutý album. Po upratovaní prinesie album domácej.
Môžem sa pozrieť?
To boli časy… Pozrime spolu.
Sadnú si k stolíku s Lenkou fotky Morvayovej z mladosti, z detstva… Lenka zrazu vykríkne:
Veď to je stará mama! Máme rovnakú fotografiu!
Jana neverí vlastným očiam medzi fotkami je mladá Eva!
Odkiaľ to máte?
Morvayová si Janu dôkladne prezrie:
Tak ty si teda dcéra Evičky! Myslela som, že mi niekoho pripomínaš. Už viem!
Vy poznáte moju mamu?
Jasné, bola moja najlepšia kamarátka! Utekala z tréningov, ja z konzervatória, spolu sme chodili na tancovačky. Bývali sme v jednej bytovke, začínali sme spolu gymnastiku, ale ona mala väčší talent. O Igra sme sa pohádali, on zostal so mnou. Vaša mama kvôli tomu lásku opustila tím.
Jana je v šoku, Lenka sa pýta detskou úprimnosťou:
A prečo sa už nestretáte?
Potom sme dospeli. Tvojá babka mala lásku s trénerom, ja som si vzala Igra Morvaya. Rozviedli sme sa, ale meno mi ostalo. Taký je život.
Odkedy to vedia, Jana hľadá príležitosť zorganizovať stretnutie starých priateľiek. Šanca príde sama: Morvayová znova žiada prenocovanie, Lenka ráno potrebuje ísť na výlet so škôlkou, tak má prísť Eva po ňu.
Eva príde vo svojom šedom kabáte. Morvayová sa už ukladá spať, no vyjde na chodbu, Jana balí Lenkin výtvarný kufrík.
Kto tam? zavolá Morvayová.
Ahoj, Elenka, povie Eva chladne. Potešenie nečakaj.
Aj ja, uškrnie sa Morvayová. Videlím, že ťa život zodral.
Tak ako každého. Ale ja mám aspoň dcéru a vnučku. Po tebe ostalo len služobníctvo. Pomohli ti všetky tie svadby?
Aspoň som žila!
Eva sa jemne usmeje:
Eli, nikdy som ťa neprestala vnímať. Bola som hrdá, že dcéra zo susedstva sa stala hviezdou. A nikdy som ti nepodrazila nohy. Pamätáš ten telefonát spred piatich rokov?
Morvayová zbledne.
Ten tvoj švárny herec z bábkového divadla ťa balil, chcela si prepísať byt naňho. Počula som, čo o tebe rozprával… Tak som ti zavolala z cudzieho čísla a zmenila hlas.
Morvayová ztichne.
Tak to si bola ty… Si mi zachránila krk. Najala som si detektíva všetko si overila. Nikdy som ti to nezabudla.
No už dosť, Lenka zíva. Ideme domov.
Eva, a ty kde bývaš?
Vo vežiaku, keď zlikvidovali bývalé byty. Máme len malý byt, stačí nám.
Morvayová sa zamračí.
Tak dosť už minulosti. Zajtra sa sťahujte ku mne. Izieb je dosť Lenke som chcela urobiť detský ateliér. Nenamietaj. Kto vie, koľko máme pred sebou. Svoj čas poznám.
Eva padne na stoličku:
Okolo ôsmich mesiacov…
Morvayová vyvalí oči.
Onkológia?
Nie, srdce. Na operáciu nemáme peniaze…
Dovidenia! Sťahujete sa sem, a potom uvidíme. Som ti zaviazaná, aj za Igra.
Spomeň ešte Vasiľa zo školy… zahreje Eva úsmev. Zajtra rozhodneme.
Odveziem vás mojím šoférom, ráno prídeme po veci.
Večer Morvayová neustále spomína a pýta sa Jany na zdravie mamy i na staré časy. Priateľka jej povahu zmäkla.
O týždeň už majú novú detskú izbu, vyberajú spolu farby, zariadenie. Opatrovateľka s Evou trávia večery pri čaji a historkách z mladosti.
Keď skončia úpravy, Morvayová raz pri večeri vyhlási:
Aničku, vybavila som ti operáciu. Bude o dva týždne v Špecializovanej nemocnici. Mladý chirurg, syn profesora skús naňho veľmi nežmurkať!
Eva je v šoku: Ale ako si vybavila kvótu, za čo?
Kvótu? Zaplatila som všetko! Deťom treba zdravú babku a ja potrebujem aj odbornú masáž po tvojej rehabilitácii. Odmietať nemá zmysel.
O dva týždne je Eva v súkromnej izbe špičkovej bratislavskej nemocnice. Operovať ju má Valentín Smrek, podväčší, jednoduchý, slušný človek. Sleduje, ako sa Jana stará o mamu, a usmeje sa:
Úprimne, často v rodinách takú blízkosť nevidím. Vaša mama je šťastná žena. Myslím, že raz budete aj dobrá manželka
Jana sa zahanbí: Len dcéra, ale tá najlepšia
Nezabúdajte na seba. Mne manželstvo nevyšlo. V mladosti som sa unáhlil, žena verila v profesoroveho syna a peniaze, nakoniec sme bývali v podnájme. Láska odišla.
Jana po chvíli: Raz stretnete svoju lásku.
Valentín ticho: Možno už aj stretol
Jana sa prichytí, že na neho myslí čoraz častejšie. Nie je fešák ako Dušan, ale v očiach má úprimnosť, silu a nehu.
Rehabilitácia Evy trvá týždeň. Morvayová sa skúša starať sama, Lenka ju už nazýva babulou.
Morvayovej však dochádza energia. Jana jej každý večer masíruje chrbát, cíti, že je na tom stále horšie. V kuse ju bolí celé telo.
Jedného večera Morvayová povie:
Už nechcem, aby si mi robila opatrovateľku…
Jana sa zľakne: Chcete inú?
Nie, hlupaňa. Potrebujem masérku so skutočným diplomom. Zaplatím ti kvalitné štúdium ako kmotrička. Ale nesklam ma.
Jana súhlasí. Morvayová sa rodine nevníma ako bremenom, Jana verí, že to splatí.
Učí ju sám Slovák, pán Šimon Hruška, uznávaný majster. Pri odovzdávaní diplomu sa jej spýta:
Poznáte SlnkoSPA? Otvoril som tu rehabilitačný salón. Hľadám šikovnú masérku. Príďte.
Jana skoro plače od šťastia.
Na kurzoch maká naplno, šéf jej zaplatí časť ďalšieho vzdelávania ako štipendium.
O pár mesiacov patrí medzi najvyhľadávanejšie masérky SlnkoSPA. Ráno robí, poobede venuje čas mame, Morvayovej, Lenkinej výtvarnej.
Vzťah s Valentínom sa rozvíja každým víkendom, trávi s ňou a Lenkou víkendy v parku, na divadle, v prírode.
Eva sa vrátila k práci, Morvayová už sotva vydrží na nohách. Masáže zmierňujú bolesť len na chvíľu.
Valentín posiela na rehabilitáciu k Jane svojich pacientov po operáciách srdca, stávajú sa z nich známi, nielen bežní zdravotníci. S Valentínom majú stále viac spoločného.
Valentín chodí do domu Morvayovej, kde Jana so svojou rodinou už žije ako doma. Raz medzi riadkami povie Morvayová:
Daj mi sľub, že nikdy nezradíš moje baby!
A Jana vie, že tentoraz má skutočne dve svokry jednu z veľkej lásky, druhú zo života.
