– Mamka, nechcem ísť k starej mame! – vrieskala sedemročná Zuzka a vytrhávala sa z matkiných rúk. – Ona ma nemá rada! Má rada len tietu Katku!
– Zuzanka, nevymýšľaj si hlúposti, – unavene povedala Alena a zapínala dcére bundu. – Stará mama má všetky vnučky rovnako rada.
– Nie je to pravda! – dievčatko dupklo nožičkou. – Včera dala Katkinmu Miškovi zmrzlinu, a mne nedala!
– Možno si bola chorá? – pokúsila sa nájsť vysvetlenie Alena.
– Nebola! Ona ma proste nemá rada, lebo nie som od jej syna!
Alena zamrzla s hrebeňom v ruke. Odkiaľ také veci vie sedemročná? Kto jej to povedal?
– Zuzka, kto ti také hovoril?
– Nikto, – dievča sa odvrátila k oknu. – Ja som si to sama uvedomila. Mišo hovorí, že jeho otec a môj otec sú bratia. A ja viem, že môj otec nie je skutočný otec. Skutočný otec žije niekde ďaleko.
Alene sa zúžilo srdce. Sadla si k dcére na gauč.
– Zuzanka, počúvaj ma pozorne. Otec Juraj je tvoj skutočný otec. Veľmi ťa miluje, vychováva ťa od dvoch rokov. A stará mama Mária ťa tiež má rada.
– Tak prečo Miška stále chváli a na mna sa hnevá? – v dievčatke svietili slzy.
Alena nevedela, čo povedať. Pretože Zuzka mala pravdu. Svokra sa naozaj správala k jej dcére inak ako k vnukovi od staršieho syna.
– Mami, meškame, – pozrel do izby Juraj. – Zuzka, obliekaj sa rýchlo, lebo stará mama bude čakať.
– Nechcem ísť k starej mame! – Zuzka znova rozplakala. – Ona ma nemá rada!
Juraj bezmocne pozrel na ženu.
– Čo sa stalo?
– Vysvetlím neskôr, – potichu povedala Alena. – Zuzka, obliekaj sa. Pôjdeme všetci spolu.
Kráčali mestským parkom. Zuzka pŕhla zozadu, občas zamrdčala. Juraj niesol tašku s nákupom pre matku a Alena premýšľala, ako prejde táto návšteva.
Mária vždy bola náročná žena. Keď Juraj priviedol Alenu s dvojročnou dcérou, svokra ich privítala chladne.
– Načo ti cudzie dieťa? – hovorila synovi. – Nájdi si slušné dievča, porodíš si vlastné.
Ale Juraj bol tvrdohlavý. Zamiloval sa do Aleny a Zuzku miloval ako vlastnú. Vzali sa, adoptoval dievča, dal jej svoje priezvisko.
Mária sa zmierila, ale zamilovať si vnučku nedokázala. Prevládlo to, keď starší syn Tomáš jej daroval pravého vnuka – Miška.
– Mama je doma? – spýtal sa Juraj, keď zazvonili.
– Doma, doma, – ozvalo sa zvnútra. – Voďte dnu.
Mária otvorila dvere a okamžite objala syna.
– Jurajko, ako som sa po tebe stýskala! – pobozkala ho na líce, potom prikývla Alene. – Ahoj, Alenka.
– Dobrý deň, Mária.
– A kde je moja vnučka? – svokra konečne všimla Zuzku skrývajúcu sa za otcom.
– Som tu, – ticho povedalo dievča.
– No tak vstúpte, – Mária ich zavedla do obývačky. – Ako sa máte? Juraj, schudol si?
– Nie, mami, som v pohode, – zasmial sa Juraj. – Alena ma dobre krmí.
– To je dobre. A Zuzka ako v škole? Učí sa dobre?
– Učí sa, – odsekla si dievčina.
– Zuzka, odpovedaj starej mame slušne, – pokarhala ju Alena.
– Nechaj ju, – zamávala rukou Mária. – Deti sú deti. Mišo minulý týždeň doniesol dvojku z matematiky! Tomáš s ním sedel do večera, riešili príklady.
– A Zuzka z matematiky nosí samé jednotky, – s hrdosťou povedal Juraj.
– Šikovná, – suche pochválila svokra. – Tomáš sľúbil, že dnes príde s Miškom. Chýbal mu strýko.
Alena si všimla, ako sa Zuzke ponúklo. Dievča veZuzka sa však tentokrát pevne postavila a povedala: “Ja viem, že sme všetci rodina, a to je najdôležitejšie.”
