Rozchod pod južným slnkom: dráma v Modrých Vodianoch
Zuzana sa vrátila z dovolenky so srdcom ťažkým od žiaľu. Jej manžel, Ján, jej po celý čas ani raz nenapísal. Na vlakovej stanici v Modrých Vodianoch ju nikto nečakal… Domov prišla do tmy, večera nebola a byt bol ako po výbuchu. „Očividne bol Ján celý čas u matky,“ pomyslela si trpko. Vytiahla druhú tašku a začala zbierať veci. Práve vtedy ju doma zastihol manžel.
„Už si späť?“ hodil do miestnosti, len sa objavil v dveriách. „Ja som ani nečakal, že prídeš! Tak čo, myslíš si, že ti všetko prejde?“
Zuzana sa náhle zasmiala – trpko, až hystericky.
„Neboj, nebudem tu dlho,“ odvetila, hlas sa jej triasol od potlačovaných emócií.
„Čo to má znam?!“ zamračil sa Ján. A v tom mu to došlo…
„Janko, ako si to mohol spraviť? Tú dovolenku sme plánovali tak dlho!“ Zuzana bola na pokraji sĥz. Celý rok sa tešila na túto cestu. Spolu s Jánom šetrili peniaze, vyberali zájazd, snívali o chvíľach na pláži…
„No a čo mám robiť? Mama ochorela, musím zostać,“ odsekol Ján a odvrátil pohľad.
„A kedy potom? Chápem, keby ju hospitalizovali alebo by naozaj zle bolo. Ale ona nič vážne nemá!“ zaprskala.
„Včera mala horúčku! Volala si záchranku!“ vybuchol.
„Horúčka bola slabá, hneď po tabletkách klesla. Janko, ide o last minute! Ak dnes nepojdeme, takú cenu už nezískame!“
„Vieš čo? Nasiera ma tvoje sebecké tvarsvo! Povedal som – nikam nejdeme. Mame sa môže přihorsiť!“ uzavrel tému.
„Mimochodom, má aj dcéru,“ poznamenala Zuzana. „Nemohla by sa o ňu postarať?“
„Ty vieš, že Ema je zaneprázdnená. Dosť bolo rečí. Poďme inokedy. A vôbec, tento rok zostaneme doma. Sľúbil som mame, že pomôžem s rekuratizáciou. A ty tiež.“
Ján opustil izbu, akoby debata skončila. A Zuzana sa rozplhalia.
Nielenže pracovala v práci, ktorú nenávidela, len aby prispievala do rodinnej pokladnice, ale teraz jej vzali aj vytúžený oddych. Vydržala nadriadeného, ktorý ju šikanoval, pracovala nadčas, všetko pre jediný sen – o teplom mori a horúcom slnku.
Dlho už chcela zmeniť zamestnanie, ale Ján jej to zakázal. Vraj tu dobre zarába. Vymenili auto, spravili rekonštrukciu. A jeho výplata vždy vysiakla na rozmaroch jeho matky – či už opravu,čitokúp. Ale to nestačilo!
Pravdepodobne ona presvedčila Jána, aby zrušili dovolenku. Zvykla si, že všetci okolo nej tancujú. Ale kto vlastne všetci? Len jej zlatý synček! Jeho sestra, Ema, už dávno pochopila, že s matkou sa nevyhrá. Preto ju nikdy nežiada o pomoc. Ale manželke odoprieť je jednoduchšie ako matke…
Sen o mori sa rozplýval. Zuzana si predstavila, ako namiesto pláže bude levesa tapety v dusnom byte svokry, a uvedomila si – to nevydrží. Potrebuje odpočinok.
Po pol chvíľi pristúpila k mužovi a pevne vyhlásila:
„Ja idem na dovolenku. S tebou alebo bez teba.“
„Čo?! Ty si úplne šibnutá?!“
„To ty si šibnutý! Čakala som na ten voľný týždeň ako na zázrak. A ty ma chceš oň pripraviť. Ak ti tak záleží na mame – zostaň. Ja idem.“
„A s kým tam pojdeš?“ prižmuril oči.
„Sama.“
Zachichotal sa, potom začal nervózne kráčať po kuchyni.
„Ja viem, prečo ti ide o ten pobyt! Chceš si nájsť nejakú príhodu? Hľadáš dobrodružstvo?“
Zuzana mlčala, aby sa nevypla. Na jazyku mala toľko slov…
„Mlčíš? Lebo mám pravdu!“
„Ak mi neveríš – poď so mnou,“ prehovorila.
„Mamu nenechám,“ odrazil.
„Tak ju nenechávaj…“
Zuzana vyšla z kuchyne, dusila sa od kŕč a hnevu. Nielenže manžel vždy uprednostní matku pred ňou, ale ešte ju obviňuje z výmyslov! Nikdy mu nedala dôvod na neveru. Cieľom jej dovolenky bolo len kľud a pokoj. Žiadne romániky neplánovala.
Ján si však myslel, že ho len zastrašuje.
Ráno sa ešte raz opýtala, či ide. Ján odsekol, že je hlúpa. Po obede prišla domov so lístkom v ruke.
Ján spustil scénu. Takýto výstup medzi nimi ešte nebol. Zuzana mu navrhla, nech si kúpi zájazd tiež, dúfajúc, že sa rozmyslí. Ale on zostal tvrdohlavý. Napriek tomu, že jeho matka ten deň ani kašeľ nemala.
Napokon, keď odchádzala na stanicu, Ján vykríkol:
„Nemusíš sa vracať! Taká manželka mi netreba!“
Zuzana nastupovala do vlaku so slzami v očiach, netušiac, že táto dovolenka navždy zmení jej život…
Na dovolenke zabudla na problémy. Teplé more, láskavé slnko, chutné jedlo a útulná izba ju pohltili. Prvý večer napísala Jánovi, že došla v poriadku, že je tu krásne a že je jej ľúto, že nie je s ňou. Ale on neodpovedal.
Rozhodla sa, že už písať nebude. Ak bude chcieť, spýta sa sám. Ale Ján zjavne veril, že ju potrestá tichotom.
Zuzana trpela len jeden deň. Potom sa oddala odpočinku. Ani netušila, aké je to úžasné – byť sama. S Jánom by bol stále niečím nespokojný a pravdepodobne by nikam nechodili, len k bazénu a do reštaurácie. Ona však navštívila výlety, objavovala mesto, plávala.
A veľa rozmýšľala. Premýšľala o svojom živote. Keď v duši zavládol pokoj, všetko do seba zapadlo. Pracuje v nenávidenej práci nie preto, že by lepšiu nenašla, ale preto, že Ján sa bojí stratiť jej výplatu. Ale ani necítiNikdy sa necítila tak voľná, ako keď vyšla z jeho života a začala písať vlastný príbeh.
