Drahé hobby
Katka, zas?! Koľko ešte? Ja robím len na tvojho kocúra!
Kocúr, ktorého sa Katka práve pokúšala natlačiť do prepravky, sa jej znova vyšmykol z rúk, tresol sa na podlahu a zahučal do rohu chodby, kde zaliezol pod botník a žalostne preťahoval. Podľa výrazu jeho špicatej tváre bolo jasné, že kocúr, ktorému Katka ešte kedysi dávno dala poetické meno Komenský, sa rozhodol predať svoj život čo najdrahšie.
Ešte dávno Lebo Komenko, ako mu Katka láskyplne vravievala, už s ňou býval dobrých desať rokov. Koľko to chlpaté čudo presne malo, Katka netušila. Privliekla ho z ulice, a rozhodne nie ako mačiatko. Už vtedy to bol riadne odrastený kocúr, hoci veterinárka jej mame tvrdila, že je ešte mladý frajer.
Do tej kliniky pribehol Katkin otec aj mama, pevne držiac v náručí farebnú deku, v ktorej sa týčil nešťastný, vychudnutý Komenský.
Prosím vás, zachráňte ho!
Prosím, a kde ste ho zohnali? neveriacky zhíkla veterinárka. Veď je to polosmetiak!
Čo na tom záleží, kde som ho našla? Je už môj! Pomôžte mu, veď vidíte, aký je úbohý! Alebo si myslíte, že moje peniaze smrdia viac, keď nemôže predložiť rodokmeň?
Pani Zuzana, Katkina mama, bola v tej chvíli rozčúlená tak, že sa veterinárka múdro rozhodla prijať kocúra bez rečí. A bola to múdra žena. Lebo Zuzana Dubcová bola povestná svojou tvrdohlavosťou. A prečo nie? Zkúste bez muža, s dvoma staršími rodičmi na krku a s platom učiteľky v škôlke vychovať dieťa. Ak prežijete, budete mať chrup lepší ako tiger v ZOO.
Na druhých bola prísna, na seba ešte prísnejšia, ale pritom všetkých ľudí a zvieratá milovala úprimne. Deti v škôlke za ňou plakali, keď odišla, rovnako ako staršie susedy, na ktoré vedela nakričať tak, že sa im zastavil tlak, ale o pol hodiny prišla s koláčom na zmierenie.
Objasniť, ako dokázala vždy zmeniť hádku na rozhovor a z rozhorčených neznámych vyžmýkať priznanú dušu, to vedela len ona sama. Niekedy stačilo niekomu len načúvať a postarať sa, že ho niekto naozaj počuje
O to viac ju štvalo, že s ľuďmi vedela dohodu, ale so svojimi blízkymi jej to nešlo ani s modlitbou. Katkin otec zmizol už týždeň po svadbe. Katkina babka to dlho komentovala suchým humorom: Asi ešte dlho vydržal, keď viem, akú vieš byť kockatú.
Bolo to trápne, ale Zuzana si časom dala povedať možno mala babka pravdu. Neumýva sa zemiaky bez vody a bez chlapa to nie je ideál. Otec sa naposledy smial Zuzane priamo do očí: Z teba nikdy nebude žena, tak, ako ja nikdy nebudem tanečník na ľade!
Samozrejme, zamrzelo ju to. Ale keď po dvoch mesiacoch zistila, že čaká dieťa, upokojila sa. Muži rodia len na Slovensku, a to len vtipom.
Narodenia Katky sa Zuzana nevedela dočkať. V tej jej nenápadnej, pokojnej bytočke veľa radosti nebolo, len cez okno sa občas natiahli vianočné svetielka od susedov. A tu nový život! Starosti? Hromada! Ale radosť ešte väčšia.
Zuzaninej mame celý čas nešlo do hlavy, prečo by mala dieťa chcieť:
Prosím ťa, Zuzi, zbytočné starosti! Si pekná, ešte mladá, mohla by si si niekoho nájsť ale keď budeš mať dieťa? Budeš živiť z vreckového dve hlavy! Decká sú drahé, Zuzi, to časom pochopíš!
A my sme žili inak, mama?
Práveže nie! A stálo to za to?
Zuzana sa trápila, ale čím viac uvažovala, tým viac tušila, že pre ňu je to jasné: nie, na také rozumné argumenty teraz nemá chuť. Len čo si predstavila, že dieťa nebude, zvieralo ju to ako smotaná kapusta v hrnci dusiť a dusiť. Nedalo sa predstaviť, že len tak odsekne budúcnosť, ktorú k nej už život poslal.
Bodku dala babka Valéria. Svižne prifrčala do Bratislavy v novom šatkovom kroji, aký nosívala len na Veľkú noc, a prehlásila:
Tak počúvaj, Zuzana, rodíme! Pomôžeme! Dedko nejako vydrží, keď nie, hneď ho dovezieme do mesta. Tu!
Na stole pristál uprataný balíček babkin ručne vyšívaný obrus, zviazaný červenou mašľou.
Poznáš ho, nie? Rozbaľ!
Toľko peňazí Zuzana ešte v ruke nemala, ani potom už nie.
Dedko predal rodičovský dom. Cez dedinu pôjde nová cesta, parcely idú na dračku. A úspory sú tu. Na byt, síce nie veľký, ale stačí. Potom už zvládneš.
Nemôžem predsa
Všetko môžeš, Zuzi! Nespoliehaj sa na druhých. Nech je aspoň deťom lepšie!
To bol začiatok tichej vojny. Zuzanina mama dvere búchala, že keď ona žiadala o pomoc, nikdy nič, a teraz už lietajú peniaze v štóse? Dobrá, nech je Babka ich teda so svojou dcérou zatvorila do kuchyne… O ďalšom medzi sebou viac nehovorili, a Zuzana len suchým humorom ďakovala, že aspoň ju poučila, ako nerobiť veci medzi matkami a dcérami.
Babka vybavila byt, zrekonštruovala ho štvoricou temperamentných rómskych majstrov, ktorých komandovala ostrejším hlasom než niektoré pedagóg na triednom. Výsledok? Štvorizbový byt na starom sídlisku, kde starej školy život plynul ako v detských časoch trochu krivý strop, ale inak útulne.
Keď Zuzana stála v izbe, kde už stálo detské lôžko, rozplakala sa.
A čo plačeš, moja smiešna? Najvyšší čas variť na novej kuchyni! babka odbila s nosnou vreckovkou.
Katka prišla na svet s predstihom. Pôrod bol rýchly, všetko dopadlo dobre no Zuzana sa zariekla, že nikdy nedopustí, aby jej dieťa trpelo pre tvrdosť dospelých, ako trpela ona sama. Babka jej s tým ochotne pomáhala a keď Katkina mama chcela bosorovať o pokazenom vnúčati, Katka to jednoducho ustála.
Mami, ty ju strašíš! Poď aspoň na kávu…
Strašíš, ha! Veď je ešte nemluvňa! Ty si vždy bola veľmi citlivá!
Mama, ty nie hovoríš, ty kričíš zúfala si Zuzana.
Najviac si povedala: Nebudem taká mama!
Povedať je ľahké, spraviť ťažšie. Katka bola tvrdá hlavička už od malička. Ak niečo chcela, vedela si to vymyslieť po svojom.
Maminka, môžem si dať bonbón?
Po obede, Katka!
Ani jeden? Ale potom dva, dobre? Ak pekne zjem.
Katka sa usmievala, keď vymámila dva, len čo dojedla. Maličkosti, ale z tých sa skladala celá povaha. Vedela, že hnevom nič nevybaví. Tak aj babku vedela odzbrojiť:
Babka, nebuď mrzutá, usmej sa! Budeš ešte krajšia. Poď sem!
A už ju hladkala po čele, vyhladzovala vrásky a bola v dome zas pohoda.
Časom všetko do seba zapadlo Zuzana si zvykla na život medzi prácou, starostlivosťou o domácnosť, Katku strážila babka s dedkom ten nakoniec predal svoje kuriatka a kravičku a nasťahoval sa ku nim do mesta.
Prišiel zlom, keď ochorela babka. Prognózy lekárov? Žiadne. Zuzana všetko vedela a mozog jej bežal naprázdno.
Babka, možno by sme šli do Prahy, do nemocnice?
Načo, dievča Život ma nenapĺňa úzkosťou. Len mám strach vás tu nechať. Dedy teraz len pozerá do steny a ticho vzdychá. Daj naň pozor.
Katkin život prevrátil kocúr. Raz ho Katka našla pod školou, dokaličeného od psov, a domov sa vrátila až tesne predtým, než by ju hlásili na polícii ako stratenú. Zuzana neváhala ani sekundu zobrala starý patchworkový dek, ktorý Katka poctivo držala, a vyrazila na veterinárnu pohotovosť.
Chlpáč, na ulice síce vycvičený, prežil nálet psov, a veterinári, po troch injekciách a starostlivosti, súcitne podali účet.
No, slečna Dubcová, toto by vám kúpilo aj šampióna z Trnávky. Ale kocúr je váš, tu je očkovací preukaz aj odporúčanie na ďalšiu liečbu.
Zuzana cestou domov kartami len tak prehadzovala centy i eurá, z ktorých po zaplatení zvyšných liekov ostalo viac-menej na šalát. Ale darček pre Katku mala sľúbený
Katka večer prišla za mamou do kuchyne, objala ju zozadu:
Mamka, ja nemusím mať darček tento rok. Nech môžem mať len jeho. Bude to môj najkrajší darček.
A tak Komenský ostal. A ten kocúr sa stal v rodine legendou. Po pár rokoch si zvykol na bytie mestského aristokrata, chodil všade za babkou, starých ochraňoval lepšie než slepecký pes, a mal k Zuzane aj Katke náklonnosť ako máloktorý tvor.
Zuzane vďaka nemu došlo, že už viac nechce žiť len zo štátneho rozpočtu škôlky. Skončila s rutinnou, vykašľala sa na istotu, cez kamarátku našla miesto opatrovateľky v lepšej rodine a odvtedy išlo všetko hore kopcom. Práce nikdy nechýbalo. Deti, ktoré sa jej zverili, si pýtali tú tetu Katkinej mamy aj neskôr. A platy stúpali lebo naša Zuzana vie pracovať so srdcom aj hlavou!
Večery doma boli rezané podľa rituálu: česanie Komenského za uchom, tiché poďakovanie:
Komko, ty si nám zachránil život. Keby nie teba
Kocúr zamraučal a pohladil jej ruku labkou. Bolo jasné, že jeho srdce je rozdelené pol na Katku, pol na Zuzanu. U Katky bol od školských čias, ležal jej na zošite, keď písala úlohy, obrel písanky a ku korešpondencii mačiek z ulice (čo prekladali mňaukaním do slovenčiny).
Bol pri Katke, keď ticho plakala pri dverách do izby po babke, ktorá už odišla. Bol, keď za babkou o pár mesiacov nenápadne nasledoval i dedko. Bol, keď raz Zuzana stretla (v ochutnávke leča na trhu!) dobrého muža, čo ju napokon požiadal o ruku a rozdiel medzi nesprávnou a správnou ženou zrazu nebol dôležitý.
Zuzanina mama sa priam rozžiarila z vyskakovania z paneláka do auta svojmu zaťovi (samozrejme s opatrnosťou šoféra) radostne deklarovala: Dobre, že ste chlap, čo pozná cenu rodiny!
Katka medzičasom už navštevovala vysokú školu a so svojím novým kamarátom, Marekom, zostala bývať sama vo starom byte po babke. Marek prišiel, rozplýval sa: Jéj, ty máš tu pomaly malý palác! A to je čo?!
Zo spálne sa vyrútil hromujúci Komenský. Nebyť Marekovho rýchleho reflexu, prišiel by o ponožku a odvtedy, kocúr sa naňho škľabil ako Zoro pomsty.
Marek kocúra neznášal. Hajdal ho na každom kroku, no len keď Katka nekukala. Po roku bola svadba, chlebíčky, sľuby, ale domáca pohoda? Kde-tu tresk.
A to čo za výdavky na kocúra?! vyštekol Marek, držiac účet z veterinárnej kliniky v rukách. Katka, toľko ja neminiem na svojho ortopéda! Je to len chlpatý guľôčka!
Marek, Komko nie je guľôčka! Je rodina!
Moja rodina však nie! A ešte raz ma zaťažíš týmito blbosťami a vyhodím ho von oknom aj s prepravkou!
Katka len mlčala. V ten deň si pre seba oznámila, že bude mamou. A keď ráno kocúr zase nedomyslel WC, schytila prepravku a už aj balila veci do kliniky. V tejto akcii ju načapal Marek, ktorý sa akurát vrátil z jazdy na bicykli (zdravie, to základ).
Dosť! Kebyže to zviera zmizne, ušetríme minimálne na dovolenku! Takto nie, Katka, stačilo!
Niečo v ňom prasklo a odvtedy to šlo už len dolu kopcom. Katka mu bez slova zobrala kľúče, vytiahla pôvodné svoje a povedala:
Som tehotná. Už nemôžem stresovať. Komko to chápe, ty nie. Choď, prosím, teraz. Potom sa môžeme porozprávať, keď upokojíš ego ale žiť s tebou už nechcem. Ak je pre teba starý kocúr horší, ako žena, ktorá ti verila, potom niet čo riešiť. Prepáč, Marek.
Marek len frčal cez dvere a tresol nimi tak, že sa zrkadlo na predsieni zachvelo.
Katka spokojne čakala, kým Komko vylezie do prepravky, hladila ho po chrbáte:
Hotoví? Ideme! Zdravie je nadovšetko, ctený pán kocúr.
Samozrejme, Komenskému postupne ubúdala energia. Nie raz Katka znova vytiahla prepravku a čakala, kým sa dôstojne navezie. Ale pre jej dcérku Alenku to bude najlepší strážca, učiteľ aj terapeut, akého si možno priať. Bude spať len s ňou, smiať sa, keď malá chytí jeho ucho, a vedieť, že sú navždy rodina.
A v tom všetkom si Alenka bude myslieť, že láska má mnoho podôb, keď ju majú pre všetkých dve postieľky, dvaja zajačikovia, dve babky a jeden starý kocúr. A keď príde na to, že rodina je všetko, čo si urobíme, posunie to Katka ďalej. A ešte ďalej.
Ale iba starý Komenský bude presne vedieť, čo všetko Alenka zažila a nikdy to nikomu neprezradí. Lebo na Slovensku platí, že keď je mama-mačka dobrá, aj mačiatka sú tým pravým pokladom.
A Alenka to mala v genetickej výbave. Jedného dňa, keď bude hladkať po líčku vlastné dieťa, úplne ako mama kedysi, usmeje sa a zašepká mu:
Vitaj, drobček. Už som ťa čakala.
