Ráno mi volal sused a pýta sa:
Počul si, čo spravila tvoja sesternica?
Nie, čo sa stalo?
Vraj chce podať rozvod v päťdesiatich štyroch rokoch, po tridsiatich rokoch manželstva.
Z takých správ mi ostalo všetko na jazyku. Ako je to možné? Veď ich rodina pôsobila úplne normálne jej muž nepije, je už na dôchodku a o deväť rokov starší než ona. Majú tri dospelé deti, tie už bývajú samostatne, a majú päť vnúčat. A zrazu sa rozhodla, že bude rozvod.
Povedal som si, že asi je v tom nejaký omyl. Tak som zavolal sesternici a navrhol stretnutie. Dohodli sme sa, že sa stretneme v parku a pokojne porozprávame. A toto mi vyrozprávala…
Už nemám silu, cítim sa ako škrečok v kolese celý život. Manžel pracoval, ja tiež, ale po práci si on ľahol na gauč, pozeral televíziu alebo oddychoval, prípadne išiel na pivo s kamarátmi, ale ja som začala druhú smenu doma. Myslím, že veľa žien vie, o čom hovorím.
Prídeš z roboty, hneď začneš: pranie, večera, pripraviť niečo na ďalší deň, aby deti mali čo jesť, keď prídu zo školy. Potom upratovanie, umývanie riadov, vysávanie, lebo muž je unavený a deti nemajú čas majú úlohy a krúžky. A ďalšie a ďalšie povinnosti, ktoré poznajú všetky gazdinky.
Myslela som si, že keď deti vyrastú, bude to už ľahšie. Pomýlila som sa. Deti dospeli, manžel išiel do penzie, a ja stále makám.
A teraz je môj drahý manžel stále doma alebo na rybách, ale doma nič nerobí. Vždy čaká, kým prídem a všetko urobím sama.
Posledná kvapka bola, keď som ochorela. Keď prišiel z rybačky, ani sa nepýtal ako mi je, či niečo nepotrebujem, ale hneď otvoril chladničku a začal kričať, že tam nie je nič na jedenie, že som mohla aspoň uvariť zemiaky, že to predsa nie je nič náročné.
Odpovedala som mu, že keď to nie je náročné, nech si ich spraví sám. A on na to:
Načo mám manželku, keď si mám variť sám?
Keď som to počula, povedala som mu, že mám toho dosť, že sa rozvedieme. Byt rozdelíme a budeme bývať každý sám. Aspoň trošku budem žiť pre seba.
Deti z toho neboli nadšené. Hovorili, že ho nechám samého a že nič nevie, vraj zomrie sám.
Ale mňa to už nezaujíma. Zapríčinil si to sám. Keď si neváži, čo má, nech si to skúsi na vlastnej koži.
Tak to je. Možno sa to časom upokojí, ale sesternica je odhodlaná.
Mám pochybnosti, lebo nie je ľahké zostať v starobe sám.
Čo si o tom myslíš ty?
