Lenka sedí v kuchyni a pozerá sa na hromadu neumytého riadu a kuracie mäso, ktoré čaká na spracovanie. Do miestnosti vbehne jej päťročný syn Adam.
“Mami, poď sa so mnou hrať na autá, sľúbila si mi to,” žiadostivo povedal chlapec a uprel na ňu svoje veľké oči.
“Adamko, počkaj ešte chvíľu, už skoro budem hotová, dobre?” Lenka odpovedala tichým hlasom, akoby ani ona sama neverila, že to “skoro” niekedy príde.
“Zase to hovoríš! Vždy takto a potom neprídeš! Nechcem sa hrať sám!” Adam sa rozplakal a utekal do svojej izby.
Krik prebudil jej druhú dcérku, ročnú Zuzanku, ktorá sa okamžite ozvala plačom. Lenka si sadla na stoličku a zakryla si uši. Na chvíľu zavrela oči.
Vždy chcela deti a milovala ich nadovšetko. Ale práve teraz by dala čokoľvek za to, aby bola niekde úplne sama, bez nekonečného upratovania, varenia, plienok, logopéda, prechádzok a večerných kúpeľov.
Mnohé ženy žijú podobne, ale väčšina má pomoc – starých rodičov alebo manželov, ktorí sa zapájajú. Lenčina situácia je iná. Jej rodičia bývajú tisíc kilometrov ďaleko, svokra pracuje a stará sa o seba. A manžel Martin prichádza z práce väčšinou až vtedy, keď deti už idú spať. Večeru si dá, sadne k počítaču alebo televízoru. Manželke prakticky nepomáha. A v poslednej dobe ich vzťah napol chladný, až bolestný…
“Mamiiiii,” ozval sa plačtivý hlas malej Zuzanky.
“Už idem, zlato,” odpovedala Lenka a ponáhľala sa do detskej izby.
Po celý deň sa starala o deti, urobila menšie upratovanie. Poobede išiel Adam na logopédiu. Kým mal hodinu, Lenka sa prechádzala so Zuzankou na ihrisku.
Domov sa vrátila skoro večer. Okúpala deti, dala im večeru. Sama sa ani nenajedla, len rýchlo vypila čaj. Potom umyla riad a na kuracie mäso sa už ani nepozerala – nestihla by ho pripraviť. Pre manžela uvarila halušky.
Martin prišiel domov okolo deviatej. Lenka si už zvykla, že jej muž sa väčšinou vracia v zlom rozpoložení.
“Som doma! Nikto ma nevít”Večer sa Lenka pozrela na spiaci deti a uvedomila si, že napriek všetkým ťažkostiam ich láska a úsmevy sú to jediné, čo jej v živote skutočne záleží.”
