Dom nádeje
Zdenka ležala s otvorenými očami a pozorovala svetelné záblesky na strope od svetiel prechádzajúcich áut. Po odkvape zaťukali kvapky dážďa. Na pohovke zafrkal Michal a opäť utíchol. Ako dlho už nespávali spolu…
Zoznámili sa pred štrnástimi rokmi. Zdenka sa veľmi ponáhľala, a predsa meškala na narodeniny kamarátky. Prišla, keď hostia už sedeli pri stole.
„Poď rýchlo,“ potiahla ju kamarátka do izby, sotva ju nechala vyzliecť.
Zdenka pozdravila a rozpakoval ju upútavý pohľad hostí. Rozpačito podala darček Katke, bojácne sklopila oči.
„Katka, čo to robíš, pozvi Zdenku k stolu,“ prišla na pomoc mamina oslávenkyne. „Miško, priniesol by si zo kuchyne ešte stoličku?“
Pekný vysoký chlapec sa na Zdenku usmial a ponúkol jej svoju stoličku. Len sťažko spoznala Katkineho staršieho brata. Práve prišiel z vojny, zosilnel, vyzrel. Čoskoro sa vrátil so stoličkou a vtisol ju medzi ostatné, vedľa Zdenky.
Niekto pronesol ďalší prípitok, všetci začali cinkať pohármi. Michal podal Zdenke pohár s červeným vínom.
„Ja nebudem,“ zamávala hlavou.
„Je to džús,“ pošepkal jej priamo do ucha a ich poháriky tiche zazvonili.
Naložil jej na tanier po lyžici rôznych šalátov. Spolužiačky občas vrhli na Michala záujemavé pohľady, chichotali sa a šepkali.
Neskôr Katkini rodičia taktne odišli do kuchyne a mladí zapnuli hlasnú hudbu, odsunuli stôl a začali tancovať. Michal navrhol Zdenke, aby utiekli. Dlho sa prechádzali po meste a rozprávali. Odvtedy už neboli od seba.
„Teraz sa môžeme zobrať. Súhlasíš?“ spýtal sa Michal Zdenky po maturitnom plese.
Či súhlasí? Ešte sa pýta. Od lásky už dávno stratila hlavu. Len čo povie mama…
„Aká svadba? Zbláznili ste sa? On to má dobré, vo vojne sa vyučil, ale tebe treba ísť na výšku. Kam sa vám tak ponáhľa? Počkajte aspoň pár rokov, postavte sa na nohy…“ žiadostivo hovorila mama, tisknúc si ruky k hrudi a len sťažko zadržujúc slzy.
„Prepáčte, ale tak dlho čakať nemôžeme,“ zobral to na seba Michal.
Mama len vykríkla, keď si všetko uvedomila, a rozplakala sa.
A tak namiesto štúdia na vysokých školách Zdenka za sedem mesiacov porodila chlapca. Michal pracoval v autodielni a ona sedela doma s dieťaťom. Vyrástla z nej dobrá mama a starostlivá manželka.
Bývali mladí so Zdenkinou mamou. Keď syn vyrastol a išiel do škôlky, Zdenka tiež začala pracovať. Jeden z Michalových klientov, ktorému opravoval auto, ju zamestnal ako sekretárku. Teraz si mohli zobrať hypotéku na byt.
Rastúci syn, milovaný manžel, pevná rodina. Zdenke sa zdalo, že to tak bude naveky. A pred rokom sa do vedľajšieho bytu nasťahovala krásna mladá žena. Raz večer prišla k nim zoznámiť sa, s tortou a fľašou vína. Zdenka prestrela stôl, vypili spolu.
Olga, tak sa volala nová susedka, vedela množstvo vtipov a dokázala ich zdatne rozprávať. S Michalom sa smiali, až ich bolelo brucho. Potom Olga spýtala, či Michal vie skladať nábytok. Kúpila si skriňu a potrebovala mužskú pomoc.
„On všetko zvládne, Michal má zlaté ruky, samozrejme pomôže,“ ľahko odpovedala Zdenka.
Na druhý deň po večeri išiel Michal k susedke skladať skriňu. Potom ho Olga požiadala, aby jej pomohol preniesť nejaké krabice, potom zavesiť lustr, niečo pribiť… Večer často zdieľal čas u Olgy. Niekedy prišla pokecať so Zdenkou.
„Máte takú peknú rodinu. Šťastie, že máš takého manžela,“ vzdychla si Olga. „Ja nemám ani jedného, ani deti.“
„Nerob si starosti. Veď si ešte mladá. Všetko príde. Si krásna, veselá. Nájdeš si aj ty lásku,“ upokojovala ju Zdenka.
„Už som ju našla,“ zrazu v návalu úprimnosti povedala Olga.
Zdenka sa taktne nevyptávala, úprimne sa radovala za novú priateľku. Že tá odvrátila oči a šálka sa jej triasla v ruke, Zdenka pripisovala rozpakom z nečakaného priznania.
Jedného dňa ju na ulici zastavila suseda.
„Dobrý deň, Zdenka. Z práce ideš?“
„Áno. Prepáčte, musím ísť domov…“
„Počkaj. Nie je to moja vec, ale myslím, že by si mala vedieť. Môj byt je oproti Olžinmu. Nemysli si, nesledujem ju ani nešpehujem. Ale keď som sama a v noci niekto chodí po chodbe… Každopádne, zachráň si manžela, kým nie je neskoro.“
„O čom to hovoríte? Pred kým ho mám chrániť?“ nerozZdenka sa hlboko nadýchla, vložila kľúč do zámku a vychádzajúc z domu, ktorý im vrátil nádej, cítiac jemný dotyk Michalovej ruky na pleci, vedela, že ich láska prežije všetko až do posledného dňa.
