**Dokonalá manželka**
Ešte počas štúdia na vysokej škole si Milan uvedomil, že oženíť sa treba s pokojnou a vyrovnanou dievčinou. Také sú pre rodinu. Ale chodil s inými – živými, upovídanými, niektoré hneď žiadali kvety, darčeky a kaviarne. Chudobný študent však také veci nemohol mať. Preto si vždy rozmyslel, kto je kto.
Ku koncu štúdia sa začal stretávať s Danušou, múdrou, tichou a pedantnou. Bolo na nej vidieť, že je úhľadná vo všetkom.
“Fero,” povedal Milan svojmu kamarátovi, “asi by som sa mal oženiť. Ty už máš rodinu a čakáte prídavok.”
“No veď, Milanko, ja ti to už dlho hovorím! Takže Danuša z mojej skupiny? Budeš sa s ňou ženiť?” pýtal sa kamarát. “Je to skvelé dievča, má rozum, je pekná a hlavne pokojná – žiadne scény. A je strašne úhľadná, všetky zápisky má ako z učebnice, ja som si od nej toľko prepisoval…”
“Áno, Ferko, myslím, že je to najlepšia možnosť, aspoň spomedzi tých, ktoré poznám,” smial sa Milan.
Pred skončením školy jej Milan požiadal o ruku a ona súhlasila.
Danuša s mladšou sestrou bývali doma často samé, keď chodili do školy. Otec bol kamionista a dlho bol preč, matka pracovala a prichádzala večer. Keď Danuša vyrástla, starala sa o domácnosť, varila pre sestru, kontrolovala jej úlohy. Hoci ju matka nenútila, robila to od prírody.
Keď občas navštívili tetu Zdenku, staršiu sestru matky, vždy sa čudovala:
“Aká čistota u tety Zdenky! Tie háčkované obrúsky sú nádherné.”
Riady jej vždy žiarili. Celý dom bol sterilne čistý, akoby tam nikto nežil. Ešte si neuvedomila, že práve túto vlastnosť po nej zdedila. Aj ona sa snažila o čistotu, ale nie vždy sa jej to podarilo. V zošitoch a na stole, kde sa učila, však vládol vždy poriadok. Na výške mala pekné zápisky, skúšky zvládala dobre a vždy bola upravená.
Keď sa Danuša s Milanom vzali, hneď sa usadili sami – on mal malý dvojizbový byt.
“Milanko, dobre si to vymyslel,” závidel mu kamarát Fero. “Hneď svoju vlastnú strechu nad hlavou, krásna manželka. My si zatiaľ prenajímame a o vlastnom ani vidu, ani slechu.”
Danuša sa po svadbe rozhodla vytvoriť dokonalý domov. Ako u tety Zdenky. Čistota a poriadok boli jej poslaním.
Nikto jej nevysvetlil, že pre ženu a matku by mali byť na prvom mieste blízki, nie vonkajšia dokonalosť. A pochopiť to musela až po ťažkých životných lekciách.
S manželom boli rozdielni. Milan bol hlučný, spoločenský, mal kopu kamosov, neposedel a rád bol medzi ľuďmi. Danuša bola jeho opak. Kým Milana lákali výlety do prírody, rybačka a pikniky s kamarátmi, ona rada vyšila, zviazala čosi do šupla alebo čítala.
Pred narodením prvorodeného syna ešte nejako znášala manželove nápad
