Čo si ty, továreň na deti? Koľko ich ešte plánuješ porodiť? sarkasticky prehodila svokra.
Aj vám dobrý deň, pani Emília Nováková, nemusíte byť taká uštipačná, odpovedala pokojne Magdaléna. Marek vám povedal, že čakáme ďalšie bábätko a vy ste sa rozrušili?
Samozrejme, že áno! Už po treťom vnúčikovi som ti hovorila, nech už stačí s týmto množením. Ale teba rada múdrej ženy nezaujíma! Na Nový rok som ti doniesla celý balík prezervatívov, aby ste sa začali chrániť, a ty si stále na tom rovnako! brblala pani Nováková.
Magdaléne sa okamžite vybavila spomienka na ten čudný darček pod stromčekom obrovské balenie kondómov. Práve vtedy mal jej najstarší syn meniny, a svokra jasne naznačila, že by už mohli s ďalším dieťaťom prestať.
Vašu radu sme vzali na vedomie, ale prírode sa nedá rozkazovať, odvetila pokojne nevesta.
Ty si robíš srandu? Tak potom sa staraj o deti sama! Ja ti už pomáhať nebudem…
No však vy ste ani nikdy… v tom však v telefóne zaznel prerušovaný signál a Magdaléna už nestihla dopovedať.
Zhodila mobil na posteľ, pousmiala sa a pohladkala svoje brucho, ktoré bolo zatiaľ celkom ploché. S Marekom čakali už štvrté dieťa a práve to pani Emíliu tak vytáčalo. Magdaléna nikdy úplne nepochopila, prečo je svokra taká nervózna.
Za celé roky sa svokra o vnúčatá nestarala, ani mladú rodinu finančne nepodporovala. K deťom prišla ledva raz za mesiac, darčeky priniesla len na sviatky. Magdaléna si to nevšímala, hoci ju to občas mrzelo. S rodinou žili pokojne, deti boli vždy pekne oblečené a sýte, a to bolo najdôležitejšie.
Marek mal dobrú prácu, domov nosil slušný plat, a Magdaléna si privyrábala z domu. Keď už zarobila viac, najala opatrovateľku, aby sa im dcérky a synovia počas práce príliš nemotali pod nohy. Pomocníčka sa s nimi hrávala a chodila na prechádzky, Magdaléna mala konečne možnosť pracovať v pokoji.
Ich rodina žila ako v pohľadnici, no dusnú atmosféru pokazila vždy len svokrina nevraživosť. Už od začiatku ňou nebola nadšená a keď prišli vnúčence jedno za druhým, hnevalo ju to čoraz viac.
Pri treťom dieťati naliehala, aby šla Magdaléna na potrat. Nakoniec jej malinkú vnučku prijala do srdca. Keď všetko zdalo sa byť v poriadku, nečakane zistili, že čakajú štvrté dieťa. Nebolo to podľa plánu, no brali to ako dar z neba.
Táto správa však svokru vôbec nepotešila. Magdaléna bola presvedčená, že pani Nováková má obavu, že jej syn prestane pomáhať aj jej. Marek ju totiž pravidelne finančne podporoval posielal jej eurá, platil jej zubára, zobral ju k moru do Chorvátska, vybavil jej maľovanie bytu.
Magdaléna bola vždy za to, aby manžel pomáhal mame, no nie na úkor ich vlastných detí. Peniaze stále zvládali, preto Marekovi dobročinnosť schvaľovala. Ak však má pravdu a svokre ide len o vlastné pohodlie, bude sa to iba zhoršovať. Neustále napomínanie a výčitky by Magdalénu v tehotenstve mohli dohnať k zúfalstvu.
Svoje rozhodnutie však nezmenia. S Marekom sa dohodli, že bábätko si nechajú, nech si svokra myslí, čo chce. Veď kto má právo určovať mladým, koľko detí by mali mať?
