– Dobrý večer, Svetlana! Prepáčte, že vyrušujem, som vaša suseda zo spodného bytu.
– Hudbu hneď stíšim, – odvetila mladá žena v ľahkom župane, pohár vína v ruke.
– Ale kdeže, netreba. Volali manželovi z práce, aby ihneď prišiel.
– Je niečo so zdravím?
– Nepovedali nič presne, len že je to naliehavé. Cesta k mame by trvala pridlho… Mohli by ste mi na chvíľu postrážiť syna? Má sedem a pol, mal by vydržať aj sám, ale som z toho celá nesvoja. Nervy…
– Samozrejme, len sa prezlečiem a hneď som dolu.
– On je pokojný, buď sa hrá s tabletom alebo kladie otázky.
***
Mladá žena v bielej tielkovej blúzke a džínsach sedela za stolom. Zatiaľ čo pila čaj, telefonovala:
– Tá Smolková z účtovníctva je riadna krava. Príliš očividne sa vtiera šéfovi, Marcelovi Štefanovi.
Do kuchyne vstúpil chlapec s tabletom v ruke. Ozývali sa z neho rozhovory dvoch hádajúcich sa mužov z programu Odhalení mýtov. Na jeho tričku stálo: Budúcnosť patrí robotom!
– Prepáč, zavolám neskôr. Som na charite, – uzavrela krátko hovor, potom sa otočila: – Ahoj, som teta Svetlana. Dáš si čaj?
– Nie, ďakujem. Volám sa Karol. Mamka spomínala. Ste pekná Ale mama vraví, že pekné ženy sú vždy nešťastné. A otec mame hovorí, že podľa tejto logiky je buď ona škaredá, alebo je ich manželstvo nie veľmi šťastné.
– Máš zaujímavých rodičov. Vďaka za pochvalu. To s nešťastím je už iná téma
– Kde je váš manžel?
– Uhm povedzme, že šiel do obchodu. Asi tak pred troma rokmi.
– Aha, rozumiem. Opustil vás!
– Počuj, náhodou tu máte niečo lepšie než čaj? Pri takých debatách mi treba niečo silnejšie
– Víno je v chladničke.
– Dík, ale zostanem pri čaji. Som predsa na návšteve.
– Teta Svetlana, mali by ste mať nového manžela.
– Karol, počkám, kým vyrastieš. Ale kde takého nájsť?
– Koho vlastne hľadáte? Videl som raz takú reláciu treba si presne predstaviť, čo chcete.
– Pošli mi na ňu odkaz. Takže musí byť bohatý, pekný, dobrý, aby ma miloval a nemusela by som sa trápiť…
– A načo mu budete vy?
– Ako že načo? Budem ho mať rada, pôjdem do SPA.
– A aký zmysel by ste mali pre takého chlapa? Ak je múdry, chce mať pri sebe partnerku, nie niekoho zbytočného do bytu…
– Kdeže ste hovorili, že máte to víno? – otvorila chladničku, vyliala čaj do drezu a naliala si víno do šálky.
– Tiež som pozeral dokument o manželkách boháčov. Všetky sú alkoholicky na dne. Bývajú vo veľkom dome a úplne sa strácajú.
– To, zlatý Karolko, sa volá osamelosť. Dáš si so mnou? Žartujem!
– Viete, na kom sa ožením ja?
– Veď som povedala na mne!
– Myslím vážne.
– Na kom?
– Na Aničke. Sme spolu v krúžku robotiky. Je múdra, múdrejšia než ja. Na jednom turnaji sa nám prepojili cez Bluetooth dva moduly, ale prestali komunikovať. Bol som v strese, nič nefungovalo a ona zachovala chladnú hlavu. Zobrala ich k lesíku pri dome, kde nebolo žiadne rušenie a moduly sa hneď našli. Vyhrali sme. Je moje družstvo! V nej mám istotu. Ona si lásku zaslúži!
Žena do dna vypila šálku, naliala si ďalšiu.
– Tak Anka mi odlákala ženícha. Takže ty si myslíš, že by som mala hľadať muža v práci?
– Silné ženy, nájdu ich aj samé! Načo hľadať, veď to nie je paradajka v supermarkete.
– Tak psychológ, nerozumiem ti!
– Staňte sa bohatou, peknou a dobrou sama! Pochopila?
– A na čo by som potom niekoho potrebovala? Cestovala by som, učila sa angličtinu, chodila na tanečné a kulinárske kurzy. Naučila by som sa variť taco!
– A čo vám v tom teraz bráni?
– Nemám muža, ktorý by mi na to všetko prispieval.
– Tak to ste parazit. Taká bytosť, čo v byte parazituje.
– Hej, stačilo tie reči! Chcem len obyčajné ženské šťastie…
– Treba pozerať menej filmov! Inak celý život strávite hľadaním neexistujúceho blázna, namiesto toho, aby ste normálne žili!
– Mĺkni! Čo ty môžeš vôbec pochopiť? Choď do izby! Ideš spať, múdrlant!
Chlapec odišiel. Žena mala v očiach slzy. Dopila víno. Zazvonil mobil. Zrušila hovor. Vstupné dvere sa otvorili. Vošli dvaja, radosť im žiarila z tvárí, mali vypité.
– Svetlanka, neskutočne vám ďakujem, že ste s ním zostali, – spustila suseda.
– Žiadny problém. Inak, to víno…
– To nič.
– Vidím, všetko je v poriadku?
– Ale áno, jeho kolegovia ho len podpichli. Máme dnes výročie prvého bozku. Prišla som za ním do kancelárie, on ležal na zemi s lístkom na hrudi Som spiaci princ. Pobozkaj! Potom sme kúpili víno a išli do kina ako kedysi na výške.
– Vy ste sa všetci proti mne spikli, však? Idem radšej domov!
– Ako sa správal Karol? pýtala sa ho mama vo dverách.
– Príšerne. Veľmi zle. Mohla by som s ním častejšie byť? Aspoň ho vychovám…
Dobrý deň, Svetlana! Ospravedlňujem sa, som vaša susedka z bytu pod vami.
