Pani Božena, staršia dôchodkyňa, ktorá svoj život prežila na malebnom vidieku neďaleko Levíc, mala vždy rada ticho a poriadok. Jej dni plynuli v pomalom rytme starostlivosti o záhradu aj domáce zvieratá. No pokojné roky jej staroby narušili trápenia rodiny jej syna, ktorý už dlhšie žil v Bratislave.
Jej vnuk, Dominik, bol kedysi úctivý chlapec s pokojným správaním. Dosahoval pekné známky v škole, no rozhodol sa nenastúpiť na vysokú školu a radšej pracoval v strojárni. Po svadbe mu pribudol synček, no vtedy sa jeho život obrátil naruby začal čoraz častejšie siahať po alkohole a upadal do zlých spoločností.
Už neraz sa stalo, že jeho neuvážené správanie priviedlo rodinu do hádok a nešťastí. Manželstvo sa ocitlo na pokraji rozpadu. Božena, odrastená na starej morálke, sa chcela svojho vnuka zastať, a aby rodinu udržala pohromade, pozvala Dominika nasťahovať sa ku nej. Verila, že zmena prostredia i jej blízkosť mu pomôžu, a zároveň jej jeho spoločnosť uľahčí večernú samotu a prilepší s domácimi prácami.
Prvé dni skutočne priniesli nádej. Dominik sa ukludnil, aj jeho žena si trošku vydýchla. Žili všetci spolu a začali pomáhať babke v záhrade či pri hospodárstve. Ale po mesiaci sa opäť vrátil k starým zlozvykom. Nie dlho na to ho žena s dieťaťom opustila. On však neupadal do zúfalstva našiel si druhú partnerku, s ktorou si boli povahou i záujmami podobní, a tí dvaja začali žiť pod jednou strechou s babkou, akoby jej prítomnosť ani nevnímali.
Začali sa kopiť finančné ťažkosti. S veriteľmi na chrbte Dominik dokonca požiadal o peniaze starých kamarátov svojej babky, čo jej pôsobilo nielen hanbu, ale i veľkú bolesť. Napriek všetkému dokázal raz svojou prefíkanosťou presvedčiť starú Boženu, aby naňho prepísala dom, čím ju postavil do veľmi neistého postavenia. Dominik s novou družkou nemali v úmysle jej nijako pomáhať, žili z jej dôchodku a ona sa len obávala, že ju vyhodia na ulicu.
Jedného dňa, v najväčšej zúfalosti, Božena vzdychla: Keď zomriem, ani peklo ma nevystraší veď som ho zažila už tu, v tomto živote. Dominik so svojou partnerkou si začali snívať o vlastnom biznise, požičali si peniaze z banky a plánovali si lepší život. No ako to už býva, ak ich plány zlyhajú, mohli by skončiť všetci bez domova, okúsia dôsledky svojich rozhodnutí a celý ich osud sadne na cestu neistoty.
Taký bol život v našom kraji zvláštna zmes nádeje, sklamaní, rodinných pút i staroslovenského nepokoja. A keď si na to dnes spomínam, napĺňa ma smútok i pochopenie, že isté veci sú jednoducho súčasťou nášho slovenského údelu.
