8.september 2023
Dnes som si vymyslel, že napíšem pár riadkov, aby som mal niečo, na čo sa môžem vrátiť, keď sa zamyslím nad svojím životom. Moja manželka Ninka (v lastnom prepisu Nínka) žije tak, ako sa tomu často hovorí, na kolenách ťahá sa po vychýlených chodníkoch, hlavu má sklonenú a nevyčleňuje sa, pretože podľa nej nepodáva žiadne zásluhy. Je priemerne vyzerajúca, a tak aj svojich štruktúrovaných rodičov často počuje, že nič zvláštneho nemá.
Môj otec, Fedor, vždy tvrdil, že Ninka má všetko obyčajné. Moja matka, Oľga, kedysi bola taká istá, že by aj kvety v jej záhrade vyčarila. Dnes už je tichšia a snaží sa nezraňovať oko chôdžou po bylinkách, ktoré pestuje v našom panelákovom obytke v Košiciach. U nás v bloku svedok zmlklo, že ak niekto rozpráva hlasno, hneď ich vyhodiť.
Keď sem prichádza stará babka Anka moja svokra vždy začína tak, akoby sa chystala rozpútať starodávnu hádanku: Už zase táto milá dcéra Ninka sa zbláznila! A ty, Lojza, už to vieš! To je všetko prázdny štrbský vietor. Predsa len, pred štyrmi rokmi, keď sme sa prechádzali po Trnave, som ju počul, ako sa sťažuje na pustinu, na pelný prales, na to, kam vietor vánku vznáša. Hovorila: Kam sa podarí, tam sa vďačne podarí, a taká bola vždy kritická k tomu, čo sme si zvolili.
Fedor sa vyhýbal jej prítomnosti, keď šla do kuchyne variť a vychladiť si čaj. Anka, naopak, sedela pri stole a rozprávala mi o všetkých susedoch, o úrode na poli, o tom, kto čím prepadá. Keď som zistil, že má v chladničke zrelé uhorky, ktoré sľúbiť chce, že Ninku budú obmedzovať v rozhovore s babkou. Tak som ju poslal späť do izby. Napriek tomu, že Oľga veľmi pomáhala pri starostlivosti o naše triročné Dieťa Mária, keď mala zápal pľúc, a Anka sa snažila z nej vyviezť štedrý košík so zeleninou, nakoniec sme sa rozhodli, že Ninku pošleme späť do izby.
Keď Ninka prekonala chorobu, prišla k nám Anka s jedným z najväčších balíčkov čokolády Alenka. Ninka iba kývla, ale cukríky na tanier nedala. Anka sa snažila nútiť ju: Zober si kúsok, rozkroj a jedz! Oľga však vtrhla: Fedo to neumožňuje, sladkosti pred večerou nie sú vhodné. To sme sa poďakovali Anke a pustili si šálku čaju.
V domácnosti sme vždy mali trochu chaosu, keď sa môj otec snažil, aby sme mali všetko pekne usporiadané aj keď to niekedy vyzeralo, že chceme, aby sa všetko hneď rozpadlo. Oľga, moja matka, nedostávalo vôbec veľa vzdelania, ale vždy sa snažila vyrátať, čo sme jedli, a hádzať vlašské orechy do ruky. Ja som vždy chcel, aby sme sa spoliehali na rozumné riešenia, a preto som bol rád, keď som na univerzite v Bratislave študoval inžinierstvo a literatúru.
Ninka nasledovala moju cestu. Študovala pedagogiku, hneď po absolvovaní sa rozhodla pre prácu v základnej škole. Môj otec, Ivan, bol zvyknutý čítať klasiku a filozofické diela, a preto som ho nikdy nepochopil, ako to vníma. Keď sa sme oženili, prišiel čas, aby sme si prešli od ich starých štyroch izieb v Košiciach do môjho bytu s tromi izbami a s mojimi rodičmi, ktorí už rozhodli, že odovzdajú všetku moc mojej svokre.
Dajte sa do toho, ak vám to Boh dá, povedala Anka, keď sme sa rozprávali o tom, kam sa pôjdu usadiť. Nínka sa po tom dni vrátila a poďakovala mi za teplý čaj. Niekde v mojom srdci sa však vznáša otázka: čo taký dobre usporiadaný život znamená?
Väčšina dní som začínal ráno s vajíčkami na panvici, ktoré som varil v svojich starých spodkoch, neplatených na zľavu. Nínka sa vtedy často naozaj bála, či bude mať niečo na raňajky. Po čase sme začali šetriť aj keby to znamenalo, že musíme kúpiť aj lacnejšiu čiapku alebo topánky. Vzhľadom na to, že som sa snažil dostať na doktorandské štúdium, som sa musel sústrediť na svoje výskumy, a nie na to, že by som mal peniaze na luxusné veci.
A potom prišiel ten deň, keď som zistil, že Nínka je tehotná. Bolo to prekvapením: Ne, nie!, vypadlo mi z úst. Nevedel som si predstaviť, že by sme mali ešte jedno dieťa. Keď som sa pozrel na jej brucho, uvedomil som si, že som možno prehliadol svoje vlastné obavy. Nakoniec som povedal: Zober si kávu, napíš si všetky výdavky a poďme to riešiť. Po chvíli som si uvedomil, že som stratil kontakt so svojou ženou a s tým, čo je pre ňu dôležité.
Nínka sa nakoniec narodila a priniesla nám chlapčeka, ktorého sme nazvali Kirilo. Otec, ja, som sa snažil ho naučiť, ako sa správne správať, a matka sa snaží, aby mu bolo teplo a aby mal dosť jedla. Anka prišla a povedala: Mám pre teba čaj a zmrzlinu. Všetky tri ženy Anka, Oľga a Nínka sa rozprávali pri stole, naplnenom čajom, a snažili sa pochopiť, že dobré usporiadanie nie je len o peniazoch, ale predovšetkým o láske a starostlivosti.
Po rokoch som sa naučil, že nie je dôležité, koľko eur máš na účte, ale aký si človek v tichu, keď sa všetci ostatní pozerajú na tvoje úspechy. Uvedomil som si, že ak chceme, aby sa rodina držala pevne, musíme si navzájom dávať lásku, porozumenie a úctu. Preto som si dnes zapísal jedno jednoduché pravidlo, ktoré si budem nosiť so sebou: **Nevyčítaj si len peniaze, ale aj srdce.**
