Dobre, chlapi, rybárčenie počká, rozhodol Viktor Novák a chytil rybársku sieť. Musíme zachrániť to zúfalé zvieratko.
Viktor riadil čln na pokojnej hladine Oravského jazera, a jeho pasažieri turistickí návštevníci z Bratislavy nadšeným spôsobom vrhali nástrahy. Deň bol nádherný: jasné slnko svietilo, jemný vánok šumel a ryby horlivo kŕmili haciva.
Viktor, počujte, niečo tam niekde pláva? zrazu zakričal jeden z odpočívajúcich, ukazujúc do diaľky.
Kapitán zamračil oči a zameral sa na vodnú obzor:
Vyzerá to ako vták Nie, niečo zvláštne.
Keď čln priplával bližšie, všetci sa prekvapene pohliadli na seba. Voda, sotva držíaca sa povrchu, zúfalo bojoval s kocúrom. Červený, mokrý a úplne vyčerpaný.
No teda! prekvapil sa Viktor, prikývnutím. Ako sa sem dostal? Na breh je to jedno a pol kilometra!
Možno spadol z člna odhadol jeden turista.
Alebo ho odnáša prúď doplnil iný.
Kocúr slabým mňaukom skúšal doplávať k člnu, ale sily mu ubúdali.
Dobre, chlapi, rybárčenie počká, rozhodol Viktor a zachytil rybársku sieť. Musíme zachrániť to zúfalé zvieratko.
Vybrať kocúra z vody nebolo jednoduché zdriavalo sa, škrtilo a hýbalo sa z jedného boku na druhý. Nakoniec ho však prehľadali sieťou a podarilo sa ho opatrne zdvihnúť na palubu.
Ten biedny je úplne vyčerpaný povzdychl si Viktor, zabalil trasúceho sa kocúra do starej bundy. Ako dlho už plával vo vode?
Kocúr sa zmestil do rohu paluby a pozeral ľudí opatrnými, vystrašenými očami. Mokrá srsť štrbala všade, fúzy sa rozvíjali.
Aký je krásny, rozplakala sa manželka jedného z turistov. A ešte taký mladý.
Treba ho ukázať veterinárovi obával sa Viktor. Kto vie, koľko vody vypil.
Veterinár si kocúra prezrel a upokojil všetkých:
Je zdravý, len vyčerpanej. Dehydratovaný, vystrašený ale živý. Odpočíva desať dní a bude ako nový.
Skúsime nájsť jeho majiteľov? spýtal sa Viktor.
Môžeme urobiť oznámenie, ale vyzerá to, že je to bezdomovec. Na pohľad pouličný.
Viktor zobrali kocúra domov. Jeho manželka Ľubica ho privítala s teplým úsmevom:
Ach, aký vychudnutý! Teraz ťa nakŕmime!
Prvé dni kocúr spalo pod pohovkou, vychádzalo len na jedlo. Postupne začal prechádzať nové prostredie. O týždeň neskôr už vrúcol, keď ho Ľubica jemne hladila po chrbte.
Vieš čo, povedal Viktor manželke, možno ho necháme u nás? Ťažko si myslím, že sa nájdu nejakí majitelia.
Nesmiem nesúhlasiť, usmiala sa Ľubica. Dlho som si priala mačiatko. A ako ho pomenujeme?
Šťastlivec, okamžite odpovedal Viktor. Nie každému sa podarí zachrániť sa v otvorenej vode.
Kocúr, počujúc nové meno, zdvihol hlavu a hlasno zavrčal akoby schvaľoval voľbu.
O mesiac neskôr sa Šťastlivec stal úplnou súčasťou rodiny. Čakal Viktora pri dverách, zahrieval sa na Ľubicových kolenách a šikovne si žiadal rybku v kuchyni. Vodu však stále vyhýbal aj keď sa priblížil k miske, pristupoval opatrne.
Asi má psychologickú ranu hovorila Ľubica susedom. Po takom nie je prekvapenie.
Možno je to osud, ktorý sa tak rozhodol, zamyslela sa suseda Jana Vargová. Práve priamo k vám zavolal.
Viktor jemne pohladil kocúra za uškom:
Možno je to naozaj osud. Dobre, že sme toho dňa išli na ryby, inak
Červený kocúr sa poškrábal po ruke a spokojne zamňukal, akoby povedal: Všetko bude v poriadku. Som teraz s vami. Navždy.
A Viktor s Ľubicou v tichosti súhlasili.
Niekedy pomoc v pravý okamih prináša nečakané šťastie. Niekedy záchrana príde tam, kde ju najmenej hľadáme, a skutočná náhoda pláva k nám. Dôležité je nenechať si ujsť ten okamih, keď niekto potrebuje tvoju ruku.
Práve v takých chvíľach vstupuje do života nová, neočakávaná láska. A hoci začiatok bol rozvášný, najpevnejšie putá sa formujú práve v ťažkých časoch.
