No tak, chlapci, rybačka počká, rozhodol sa Viktor a chytil si podberák. Musíme zachrániť to chudáčikstvo.
Viktor riadil čln po pokojnej hladine Zemplínskej šíravy, zatiaľ čo jeho pasažieri turisti z Bratislavy nadšene hádzali udice. Deň bol dokonalý: svietilo slnko, jemne fúkal vánok a ryby brali ochotne.
Viktor Pavlovič, tam niečo pláva? zrazu vykríkol jeden z turistov, ukazujúc do diaľky.
Kapitán prižmúril oči a pozrel sa na hladinu:
Asi vták… Alebo nie, niečo zvláštne.
Keď sa čln priblížil, všetci sa prekvapene obzreli. Vo vode, sotva sa držiac na hladine, zúfalo plával mačak. Ryšavý, premoknutý a úplne vyčerpaný.
No toto! pokrútil hlavou Viktor. Ako sa to sem dostal? K brehu je dobrých päť stoviek metrov!
Možno vypadol z lode? navrhol jeden turista.
Alebo ho odniesol prúd, dodal druhý.
Mačak žalostne zamňaukal a pokúsil sa doplávať k člnu, ale síl mu už veľa neostávalo.
No tak, chlapci, rybačka počká, rozhodol sa Viktor a chytil podberák. Musíme zachrániť to chudáčikstvo.
Vytiahnuť mačaka nebolo ľahké škriabal sa, vrúcal a snažil sa vykrútiť. Nakoniec ho však jemne zachytili do podberáka a vytiahli na palubu.
Chudák je úplne vyčerpaný, vzdychol si Viktor, zatiaľ čo zabalil trasúceho sa mačaka do starej bundy. Koľko času asi plával?
Mačak sa stlačil do kúta paluby a opatrne sledoval ľudí vydesenými očami. Mokrá srsť mu trčala všetkými smermi a fúzy mu cukali.
Aký je to krasavec, rozplývala sa žena jedného z turistov. A ešte celkom mladý.
Mali by sme ho ukázať veterinárovi, znepokojil sa Viktor. Ktovie, koľko vody nabral.
Veterinár mačaka prehliadol a všetkých upokojil:
Zdravý, len vyčerpaný. Dehydratovaný, vystrašený ale nažive. Odpočívať pár dní a bude ako nový.
A čo hľadať majiteľov? spýtal sa Viktor.
Môžeme dať inzerát. Ale vyzerá to, že je potulný. Podľa vzhľadu uličný.
Viktor si mačaka zobral domov. Jeho manželka Zuzana srdečne privítala nového hosťa:
Ó, aký je vychudnutý! Hneď ťa vykŕmime!
Prvé dni sa mačak schovával pod gaučom, vyliezol len pre jedlo. Postupne si začal obzerať nový domov. A po týždni už spokojne pradl, keď ho Zuzana jemne hladila po chrbte.
Vieš čo, povedal Viktor žene, možno by sme ho nechali u nás? Majiteľov asi nenájdeme.
Ja nič nemám proti, usmiala sa Zuzana. Dlho som si priala mačiatko. A ako ho pomenujeme?
Šťastlivko, hneď odpovedal Viktor. Nie každému sa podarí zachrániť sa na otvorenej vode.
Mačak, počujúc nové meno, zdvihol hlavu a hlasno zamňaukal akoby súhlasil.
Ubehol mesiac a Šťastlivko sa stal plnohodnotným členom rodiny. Vítal Viktora pri dverách, hrial sa na Zuzaniných kolenách a šikovne žobral rybu v kuchyni. Len vode sa stále vyhýbal k svojej miske chodil opatrne.
Má asi psychickú traumu, vysvetľovala Zuzana susedkam. Po takom zážitku to nie je divné.
Alebo to bola proste osudová náhoda? zamyslela sa susedka Alžbeta. Priplával priamo k vám.
Viktor jemno poškrabal mačaka za uchom:
Možno to naozaj bol osud. Dobre, že sme vtedy išli na rybačku. Inak by…
Ryšavec sa mu otrel o ruku a spokojne zamrkal, akoby vravel: Všetko bude dobré. Teraz som s vami. Navždy.
A Viktor so Zuzanou s tým v duchu súhlasili.
Niekedy sa pomoc v správny čas premení na to najneočakávanejšie šťastie. Niekedy záchrana nepríde tam, kde ju hľadáš, ale pravá náhoda ti dopláva priamo do náručia. Dôležité je neprehliadnuť ten okamih, keď niekto potrebuje.
Pretože práve v takých chvíľach sa do života vkrádá nová, nečakaná láska. A aj keď začiatok bol strašidelný najsilnejšie putá často vznikajú práve v ťažkých časoch.
