Dnes ráno osemnásťročná dievčina priviedla na svet dievčatko. Po pôrode napísala žiadosť, zavolala si taxík a odišla z nemocnice bez toho, aby sa obzrela späť. Ani len netušila, aké prekvapenie na to batoľa čaká
Keď sme s manželkou večer prišli do nemocnice sprevádzaní kontrakciami, naše srdcia boli plné radosti a očakávania príchodu nášho štvrtého dieťaťa. Naša rodina bola už naozaj veľká a početná.
Musím podotknúť, naše druhé a tretie deti sú dvojičky, čo bolo naozaj neočakávané, pretože v rodine dovtedy nik žiadne dvojičky nemal. Pri ďalšom tehotenstve medzi nami dokonca vznikol vtip: Čo ak zasa dvojičky?
Naši rodičia boli z tej správy ohúrení a v prvých dňoch nám veľmi pomáhali. Už na druhom ultrazvuku nám lekárka potvrdila, že tentoraz dvojčatá nečakáme.
Nakoniec sa však narodil náš štvrtý nindža len jedno dieťa. Všetky obavy tým zmizli. Usadili sme sa vo vlastnej izbe, ktorú som pre istotu uhradil dopredu.
O pár hodín mi sestrička priniesla dcérku na kŕmenie. Zrazu prišiel primár oddelenia s vážnym výrazom v tvári a povedal: Máme tu jeden problém
To ráno totiž osemnásťročná dievčina porodila dievčatko, podpísala zrieknutie sa a na taxíku opustila nemocnicu.
Po pôrode sotva mohla chodiť, no za každú cenu chcela odísť hneď, ako to bolo možné. Museli sme jej to dovoliť.
Bábätko bolo zdravé a krásne. Pomyslel som si: Celý čas si túžila po dvojčatách a čo ak by sme prijali práve túto maličkú?
Môžeme napísať, že je tvoje Nechcem, aby skončila v domove. Aký život ju tam čaká? Trhá mi to srdce A aj tak je to protizákonné.
Aj keď adopcia je možná, proces by trval mesiace a nie je isté, či sa podarí. Počas tej doby by bola malá v detskom domove.
To je veľmi smutné Úprimne, bol som z tej situácie otrasený. Hlavnú sestru, pani Vieru Štefankovú, som dobre poznal bola to dobrá a láskavá žena. Súkromne sme sa občas aj stretli.
Práve preto mi zrejme túto zložitú situáciu ponúkla ona.
Mladá mama odišla z nemocnice prakticky ihneď po pôrode; dieťatko bolo zdravé, ale potrebovalo lásku a starostlivosť; oficiálna adopcia by si vyžadovala čas a nebola istá; hlavná sestra svoje rady ponúkala zo súcitu a pochopenia.
Takéto príbehy pripomínajú, aké komplikované a krehké môžu byť ľudské osudy okolo narodenia nového života.
Na záver si zapisujem, že príchod dieťaťa na svet je vždy udalosťou plnou očakávaní a emócií. Niekedy je však cesta životom spletitá a nevyspytateľná vtedy treba veľa súcitu a opory jeden pre druhého. Tento príbeh ma naučil, aká dôležitá je ľudskosť najmä v tých najnáročnejších situáciách.
