Ráno sa v nemocnici narodilo dievčatko 18-ročnej Lucii. Po pôrode napísala žiadosť, zavolala si taxík a odišla z nemocnice bez toho, aby sa aspoň na okamih obzrela späť. Ani len netušila, aké prekvapenie čaká to malé dieťa, ktoré tu po nej zostalo.
Keď sme s manželkou prišli večer do nemocnice, naplnení očakávaniami, obaja sme cítili neskutočnú radosť čakali sme už svoje štvrté dieťa. Naša rodina je už dosť veľká a u nás doma to vždy žije.
Musím povedať, naše druhé a tretie dieťa sú dvojičky bola to veľká náhoda, pretože v našej rodine dvojičky nikdy predtým neboli. Po tej skúsenosti sa u nás udomácnil vtip: A čo ak budú znova dvojičky?
Rodičia boli tou správou ohromení a v prvých dňoch nám veľmi pomáhali. Na druhom ultrazvuku nám lekárka potvrdila, že tentokrát čakáme iba jedno dieťa.
Nakoniec sa nám narodil štvrtý ninja len jedno bábätko. Všetky obavy zo začiatku sa rozplynuli. Ubytovali nás na samostatnej izbe, ktorú som manželke zaplatil vopred.
O pár hodín mi priniesli bábätko na dojčenie. Vtedy vošiel primár oddelenia s vážnym výrazom v tvári a povedal: Máme problém…
V ten istý deň ráno porodila 18-ročná dievčina, Lucia, dievčatko, napísala žiadosť o vzdanie sa a odišla taxíkom z pôrodnice.
Po pôrode nevládala chodiť, ale za každú cenu sa chcela vyhnúť zostávaniu čo i len o minútu dlhšie. Napokon sme ju museli pustiť.
Dievčatko, čo po nej zostalo, sa narodilo úplne zdravé a nádherné. V duchu som si povedal: Tak si túžila po dvojičkách Možno by si si mala vziať práve túto malú?
Môžeme napísať, že si ju porodila ty Ale ja nechcem, aby tá malá skončila v detskom domove. Aký ju čaká život? To si nechcem ani predstaviť Samozrejme, takéto konanie nie je v súlade so zákonom.
Hoci oficiálne osvojenie by sa mohlo začať, proces by trval niekoľko mesiacov a nikto nevie, či by to vôbec vyšlo. Dovtedy by dieťatko muselo ísť do inštitúcie.
Je to naozaj smutné Úprimne povedané, bol som tým všetkým poriadne otrasený. Dobre poznám hlavnú sestru, pani Martu Šimkovú je to láskavá a citlivá žena. Občas sa stretávame aj mimo nemocnice.
Možno aj preto navrhla takú citlivú a nevšednú možnosť.
Mladá mamička odišla hneď po pôrode a vybrala si samotu;
Dieťatko je zdravé a potrebuje lásku;
Osvojenie je zdĺhavé a neisté;
Hlavná sestra navrhla pomoc hlavne zo súcitu a pochopenia.
Celé to vo mne iba posilnilo vedomie, že každý príbeh okolo narodenia dieťaťa je neuveriteľne krehký a spletitý.
Nakoniec si opakujem: príchod nového človeka je vždy príležitosťou na radosť plnú očakávaní aj obáv. Život je nevyspytateľný, niekedy veľmi ťažký, a volá po našom pochopení a ľudskosti voči druhým. Tento zážitok ma naučil, že najdôležitejšia je súcitná podpora jeden druhému hlavne, keď ide o osud nového života.
