Dnes ráno osemnásťročná slečna porodila dievčatko. Hneď potom napísala písomné vyhlásenie…, zavolala si taxík a odišla z pôrodnice bez toho, aby sa čo i len obzrela. Ani len tušiť nemohla, aké prekvapenie tam na to maličké čaká.
Keď som s manželkou prišiel večer do nemocnice, plný očakávania a radosti, pripravovali sme sa na príchod nášho štvrtého dieťaťa. Naša rodina už bola naozaj veľká a rušná.
Musím spomenúť, že naše druhé a tretie deti sú dvojičky, čo bol naozaj šok, pretože v rodine sme nič také nikdy predtým nezažili. Počas nasledujúceho tehotenstva sme si zo žartu hovorili: Čo ak budú znova dvojičky?
Naši rodičia boli z tej správy úplne nadšení a v prvých dňoch nám veľmi pomáhali. Už na druhom ultrazvuku nám však oznámili, že tentokrát dvojičky nečakáme.
Narodil sa nám teda taký štvrtý nindža jedno dieťa. Všetky obavy sa rýchlo rozplynuli a my sme sa ubytovali na samostatnej izbe, ktorú manželka ešte pred pôrodom uhradila v eurách.
Po pár hodinách mi priniesli bábätko na kŕmenie. Zrazu do izby vstúpil primár oddelenia s vážnym výrazom a povedal: Máme tu jeden problém…
V to isté ráno osemnásťročná slečna, volala sa Magdaléna Kováčová, porodila zdravú dievčatko, no spísala dokument o tom, že sa dieťaťa vzdáva, a odišla z pôrodnice na taxíku.
Po pôrode ledva chodila, ale za žiadnu cenu nechcela ustať v nemocnici ani o minútu dlhšie. Museli sme ju nechať ísť.
Dievčatko bolo krásne a zdravé. V duchu som si pomyslel: Tak veľmi si si prial ďalšie dvojičky… Možno by sme si mohli túto maličkú vziať?
Môžeme napísať, že si ju porodila ty… Ale nechcem, aby dieťa skončilo v detskom domove. Aký život ju čaká? To mi láme srdce… Samozrejme, toto by bolo protizákonné.
Aj keď sa dá začať oficiálne konanie o osvojení, trvá to celé mesiace a istý výsledok nie je zaručený. Zatiaľ by dieťa skončilo v kojeneckom ústave.
Naozaj ma to bolelo… Poznal som vrchnú sestru, pani Alžbetu Hlinkovú, odjakživa ako láskavú a súcitnú, navyše sme boli v kontakte aj mimo nemocnice.
Možno práve preto mi dôverovala a otvorila túto neľahkú situáciu.
Mladá matka si zvolila okamžitý odchod z pôrodnice po pôrode;
Dieťa sa narodilo zdravé a potrebuje starostlivosť;
Oficiálne osvojenie je zdĺhavé a neisté;
Vrchná sestra ponúkla pomoc z čistej empatie a ľudskosti.
Podstatné je, že tieto príbehy pripomínajú, aké zložité a krehké môžu byť ľudské osudy pri zrode nového života.
Na záver poviem, že príchod dieťaťa je vždy udalosť plná nádejí a úzkostí. Občas sú cesty života zamotané a vyžadujú si našu spolupatričnosť a podporu. Tento dojímavý príbeh ukazuje, ako dôležitá je ľudskosť aj v najťažších chvíľach.
