Dnes by som vám chcela porozprávať svoj príbeh. Stala som sa mamou veľmi mladá bola to chyba aj následok nedostatku podpory. Moja dcérka má dnes tri roky a hoci život nie je jednoduchý, naučila som sa zvládať prekážky. Sú dni, keď na mňa všetko dolieha, pretože všetka zodpovednosť za jej šťastie je len na mne. Jej otec bol úplne nezodpovedný.
Tento príbeh píšem s hlavou plnou myšlienok a obáv, pretože v poslednej dobe sa mi všetko zdá ťažšie a neviem, ako ďalej. Cítim sa emočne vyčerpaná. Občas strácam motiváciu, no mám dôvod vytrvať moju dcéru. Chcem jej dať lásku, ktorú som ja od rodičov nikdy nedostala.
Otec ma opustil, hneď keď som sa narodila. Mama mi nikdy nedala najavo svoju lásku, aspoň nie tak, aby som si to zapamätala. Vždy uprednostňovala svojich partnerov a ich deti. Ak som potrebovala oblečenie alebo topánky, musela som si nejako poradiť sama žiadať ju o pomoc neprichádzalo do úvahy. Tvrdila, že nemá peniaze, ale na narodeniny detí svojich partnerov sa peniaze vždy našli. Na moje meniny alebo narodeniny často ani nespomenula.
Videla som, ako im dáva všetko najlepšie, a ja som mlčala, lebo ak som náhodou niečo povedala, označili ma za nevďačnicu. Pamätám si, ako sa mi rozpadli školské topánky, lebo som ich nosila druhý rok. Zalepila som ich, aby nebolo vidno, že sú roztrhané. Mama si to všimla, ale nekomentovala to. O tri dni však kúpila nové topánky dcére svojho partnera, lebo staré sa jej vraj nepáčili.
Preplakala som mnoho nocí, rozmýšľajúc, prečo ma mama nechce, zatiaľ čo ich áno. Jedného dňa som pochopila, že pre ňu som len príťažou, a rozhodla som sa odísť. Ani ju to nezaujímalo. Nikdy ma nehľadala. Osamostatnila som sa, bolo to ťažké a plné odriekania, ale nevzdala som sa.
Štyri-päť rokov po mojom odchode som zistila, že jej partner ju opustil pre mladšiu ženu a jeho deti odišli k svojej vlastnej matke. Zostala sama. Bolo mi jej úprimne ľúto, ale nevedela som, či jej môžem nejako pomôcť.
Občas rozmýšľam, že by som jej mohla zavolať a spýtať sa, ako sa jej darí. No bojím sa, že stále vo mne vidí len tú, ktorú nikdy nechcela. Možno je lepšie, že si o sebe nič nepovieme a každý pôjdeme svojou cestou. Čo by ste mi poradili vy?
