Snívalo sa mi, že som na svoju mamu poriadne nahnevaný. Bolo to tak, že keď si otec našiel inú, mama hrdo odišla. Vôbec nebránila naše záujmy. Podľa mňa, ak podviedol on, mala od neho žiadať byt, peniaze. Namiesto toho sme museli žiť na internáte v otrasných podmienkach. Stávalo sa, že sme prosili susedov o zemiaky, lebo jednoducho nebolo čo jesť.
Mama mala celý život príliš mäkkú povahu. Vždy všetkým ustupovala, nikdy neobhajovala vlastné záujmy. To som nechápal. Keď som mal 12 rokov, zomrela babka a teta si vzala jej dom; mama sa ani neohradila, hoci sme nemali kde bývať.
Takže v 15 rokoch som ochotne opustil domov a odišiel študovať na strednú odbornú školu do iného mesta. Potom som nastúpil na univerzitu a už v druhom ročníku som so spolužiakom otvoril servis na opravu počítačov. Mali sme šťastie, boli sme prví. Odvtedy ubehlo 10 rokov a máme už dve dielne a tri obchody. Hoci sme s manželkou bývali v prenajatom byte, najprv som kúpil bývanie mame. Moja milovaná Zuzka sa strašne urazila.
– Ako to môžeš urobiť? Tvoja mama mala celý život na to, aby si zarobila na byt.
– Ona taká nie je, ani na topánky nevedela nasporiť.
– Je to náš problém?
– Nech je, ale je to moja mama.
Ilustračná fotka. Obrázok nie je dokumentárnym potvrdením opísanej situácie.
Časom som predsa len kúpil malý domček. Narodili sa nám dve deti. Život sa dal dokopy. Mame som však stále pomáhal. Dokonca som jej založil kartu, na ktorú som každý mesiac posielal 500 eur.
Raz som si všimol, že peniaze z karty veľmi rýchlo miznú. Prišiel som k mame a videl, že nemá vôbec čo jesť.
– Kde sú peniaze? Na čo si ich minula?
– Predsa vieš, aké sú teraz ceny. A lieky, energie.
Ak vás táto história zaujala, hľadajte viac dojímavých a životných príbehov na odkaze – https://t.me/+Wi4_EbzXw7Q5M2Zi
Neveril som jej. Rozhodol som sa sledovať. Keď som nabudúce poslal peniaze, mama si ich hneď vybrala. Išiel som k nej pozrieť, čo kúpila. Ale chladnička bola opäť prázdna.
– Mama, čo si kúpila?
– Synček, vieš, je to tak. Synovec má problémy, sestra sa veľmi sťažuje, prosí o pomoc, a ja neviem odmietnuť.
– Mama, oni ťa len využívajú! Peter mi sám rozprával, že stavia dom. Nemienim byť jeho sponzor, kým ty nemáš čo jesť.
Rozzúrený som sa vrátil domov a všetko povedal manželke. Vtedy mi poradila.
– Už si pre mamu urobil dosť. Už jej ani cent nedávaj. Ak treba, kúp jej jedlo a dones, alebo lieky, čo potrebuje.
Na druhý deň som mame zobral kartu. Urazila sa, povedala, že mám veľa peňazí a rodine sa nedá odmietať. Ja s tým nesúhlasím.
Myslíte, že som urobil správne alebo nie?
Viac zaujímavých životných príbehov tu – https://t.me/+xOpeSMR55r5hZTIyPotom som sa zobudil a mama stála pri posteli s prázdnym tanierom.
