Zuzana nervózne prechádzala svojim malým bytom v Košiciach, so zovretým telefónom v ruke, kde práve vyskočilo ďalšie upozornenie na omeškanú platbu. Srdce sa jej svíralo úzkosťou: ako má teraz uživiť rodinu, keď jej dcéra a zať predstavovali takú záťaž? Všetko sa začalo, keď jej najstaršia dcéra, Alžbeta, devätnásťročná, oznámila, že čaká dieťa a chce sa vydať.
Predtým Zuzana pracovala s kolegyňou, Annou, rozumnou a starostlivou ženou. Anna sama vychovávala dve dcéry: Alžbetu, devätnásťročnú, a malú Terezu, ktorá mala len desať rokov. Dovtedy Anna neprispievala. Alžbeta usilovne študovala na vysokej škole, Tereza vynikala v škole. Obidve boli poslušné, vzorné, a Anna na ne bola hrdá, napriek ťažkostiam slobodnej matky.
Avšak v druhom ročníku stretla Alžbeta svoju prvú lásku, Tomáša. Mládenec pochádzal z iného kraja, no Anna, keď ho spoznala, schválila dcérin výber. Tomáš jej pripadal milý, úprimný, nie ten typ, čo by zneužíval druhých. Rýchlo sa mladí rozhodli žiť spolu. Aby sa vyhli prenájmu, nastúpili k Anne. Tá nemala rada túto náhlivosť: jej dcéra mala len devätnásť, mala najprv dokončiť školu, stať sa samostatnou. Ale iná možnosť nebola.
Anna bývala v trojizbovom byte, no izby boli maličké a priestoru už predtým nedostatok. Príchod Tomáša, jej budúceho zaťa, situáciu len zhoršil. Anna sa podvolila, až kým nezistila dôvod ich chvatu: Alžbeta jej priznala, že je tehotná a že sa chcú zosobášiť. Anna cítila, ako sa pod ňou trhá zem. Jej dcéra, len čo vkročila do dospelosti, sa už mala stať matkou.
Tomáš nepracoval. Rovnako ako Alžbeta, bol študentom na dennom štúdiu, a ani jeden z nich nechcel prejsť na diaľkové vzdelávanie. Napriek tomu usporiadali okázalú svadbu, ako z hollywoodského filmu. Vybrali si jednu z najdrahších reštaurácií v Košiciach, pozvali dav hostí a Alžbeta si objednala róbu od módneho návrhára, akoby mala kráčať po molle. Anna sa pokúsila protestovať, vysvetľujúc, že na také veci nemá, no Alžbeta s rukou na bruchu sa rozplakala:
Mama, chceš obmedzovať svoje vnúča?
Anna skrúpila zuby a zaplatila všetko. Vyčerpala svoje úspory, roztrhala vrecko a zobrala si aj novú pôžičku. Dúfala, že po svadbe mladí prevezmú zodpovednosť, nájdu si prácu, stanú sa samostatnými. Ale jej nádeje sa rozpadli ako domček z kariet. Alžbeta a Tomáš ostali žiť u nej, bez snahy o akúkoľvek prácu.
Tomášovi rodičia im darovali ojazdené auto. Pár sa vozil po meste ako na dovolenke, zatiaľ čo rodičia ženícha platili benzín, vediac, že ich syn nemá ani cent. Ale zvyšok jedlo, účty, oblečenie padol na Annu. Mladi ani nevedeli, koľko stojí rožok. Keď Anna spomenula výdavky, Alžbeta len prevrátila oči:
Mama, my študujeme, čo chceš, aby sme robili?
Alžbeta nechcela robiť žiadne úspory. Ukázala matke katalóg s kočíkmi a postieľkami, najmodernejšie a najdrahšie modely. Anna, so svojím priemerným platom, stratila dych.
Alžbeta, ja na to nemám! Mám tvoje študentské pôžičky, Terezu na výchove
To si robíš srandu? pohnevala sa mladá. Budeš babička a robíš problémy?
Anna cítila, ako v nej stúpa tichý hnev. Oni sa rozhodli mať dieťa, ale ona ho mala živiť? Ťažila celú rodinu, pracovala až na smrť, a peniaze stále chýbali. Pôžička na Alžbetino štúdium visela nad ňou ako Damoklov meč, Tereza potrebovala pozornosť a mladí žili ako v rozprávke.
Jedného dňa Anna praskla. Prišla z práce vyčerpaná, potom čo ju pokarhali za meškanie musela nakúpiť pre všetkých. Doma ju čakal výjav, ktorý ju zľakol: Alžbeta a Tomáš, rozosmiatí, listovali časopisom o detských potrebách a vyberali postieľku v hodnote polovice jej platu. Tereza v kúte potichu kreslila, zatiaľ čo v dřezu sa hromadila hora špinavého riadu.
To vám mám umývať aj riad? zahrmela Anna a hodila tašky na zem.
Mama, no tak! zvolala Alžbeta. Staráme sa o bábätko!
Vy čakáte bábätko, ale ja mám platiť? Anna triasla sa od zlosti. Stačí! Buď si nájdete prácu, alebo odídete!
Alžbeta vybuchla do plaču, Tomáš zbledol, no Anna ostala neoblomná. Dala im mesiac na to, aby si našli aspoň nejakú brigádu.
Inak pôjdete k Tomášovým rodičom. Nech vás živia.
Alžbeta a Tomáš sa pokúšali ju obmäkcčiť, no Anna už nepodliehala slzám. Milovala svoju dcéru, ale pochopila: bez hraníc by ju zruinovali. Tereza, keď videla jej utrpenie, ju raz objala a šepkala:
Mama, ja to nikdy neurobím.
Anna sa usmiala cez slzy. Pre svoju mladšiu bola pripravená bojovať. A čo Alžbeta a Tomáš? Čakala ich realita a Anna už viac nebola ich záchranná brvna.
