Neskorý jesenný večer bola cesta takmer prázdna. Slnko sa už schovalo za obzor a občasné autá sa ponáhľali svojou cestou. V aute Zuzany Kováčovej panoval pokoj, kým zrazu nezaznel zúfalý výkrik jej päťročnej dcéry Viktórie zozadu.
Mami, zastav! kričala Viktória, jej šat ozdobený trblietavými motívmi žiaril v svetlách reflektorov. Tam dole leží človek, je tam!
Spočiatku si Zuzana myslela, že dieťa si niečo vymyslelo. Dolu nebolo vidieť dym ani svetlo. Ale Viktória, s nosíkom zamračeným úzkosťou, opakovala: Spadol. Potrebuje pomoc. Prosím, mami, zastav auto.
Po chvíľke váhania Zuzana spomalila a stiahla sa k okraju cesty. Za pár sekúnd, keď zišli z násypu, uvidel
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
