Vieš, nikdy som svojho syna nerozmaznávala. Učil sa výborne, pomáhal mi doma, bol slušný a ukážkový chalan. Keď mi Tomáš povedal, že ide robiť do Bratislavy, riadne som sa bála. Nechcela som zostať sama.
A čo Ema? spýtala som sa syna na jeho frajerku. Rozišli sme sa.
Prekvapilo ma to, lebo som si myslela, že už plánujú svadbu. Naozaj im to spolu veľmi pristalo. Jasné, že ma rozchod zamrzel, ale do ich vzťahu som nikdy nerešila.
Syn sa odsťahoval. Volali sme si často, hneď si tam našiel prácu, kamošov a krátko nato aj novú lásku. Ostávalo mi len čakať, kedy mi tú jeho lásku konečne predstaví. Pravdu povediac, Tomáš sa na to nijako neponáhľal. Tak som adoptovala mačiatko a vrhla sa na starostlivosť oň.
Raz sa však vraciam z práce domov a v tieni pri vchode počujem potichu: Dobrý večer…
Pozriem lepšie a vidím Emu. V náručí držala malé bábätko. Dievča zlaté, čo ty tu? A to malé je kto? Môžete si o mne myslieť, čo chcete, ale to je vaša vnučka. Bála som sa Tomášovi povedať, že som tehotná, keď sme sa tak zle rozišli. Vrátila som sa k mame a tam porodila. Lenže mama mi zomrela pred mesiacom a nikoho iného v rodine nemám. Tak som prišla za vami. A čo chceš teraz robiť? Neviem… Nemám ani kde bývať, rozmýšľala som dať malú do detského domova. Len som chcela, keby sa mi niečo stalo, aby ste aspoň vedeli, kde je vaša vnučka… No neblázni. Budeme ju spolu vychovávať. Poď, poďte sa obidve zohriať.
Tak som Emu a jej dcérku zobrala k sebe domov. Malá Miška bola celá po Tomášovi, ani na chvíľu som nezapochybovala, že hovorí pravdu. Ema mi doma pomáhala, ja som zarábala a žili sme celkom spokojne. Potom mi raz Tomáš volal, že príde na návštevu. Nepovedal, či príde sám, nechcel o tom hovoriť.
Keď Tomáš prišiel, práve som kŕmila Mišku. No pozri, aké tu máme slniečko, hovorím. Synak, to je tvoja dcéra. Tak toto je prekvapenie… No a ja som tiež neprišiel sám, Tomáš vzal zo schodiska kočík. A to je kto? opýtam sa. Môj syn, jeho mama zomrela pri pôrode, nemohol som ho nechať samého.
Ema vyšla na chodbu a ticho sa na Tomáša dlho pozerala. Celý večer sedeli spolu za zatvorenými dverami, nechala som ich samých, nech si všetko vyrozprávajú. Najdôležitejšie je, že o rok na to bola svadba a tie dve deti vyrastali v úplnej rodine.
Teraz môj syn stavia veľký dom a chystá sa z paneláku odsťahovať. A vieš čo? Prezradím ti ešte jedno malé tajomstvo čoskoro pribudne i tretia vnúčka. No povedz, nie je to šťastie?
