Nedovolila som si rozmaznávať svojho syna. Učil sa dobre, doma pomáhal, slušný bol, až som si občas myslela, že ho bude treba klonovať na export. Keď mi Peter oznámil, že ide pracovať do Bratislavy, roztriasli sa mi kolená ako pri záťahu v tescu. Nechcela som zostať sama.
A čo Táňa? pýtala som sa ho na jeho priateľku. Rozišli sme sa.
Prekvapilo ma to, čakala som, že už budeme pomaly vyberať koláče na svadbu. Vždy pôsobili ako ukážkový pár. Samozrejme, že mi to bolo ľúto, ale do ich vzťahu som sa nebabrala.
Peter odišiel. Hovorili sme spolu pravidelne. Našiel si prácu, kamarátov a za krátky čas aj novú lásku. Neostávalo mi nič iné, len čakať, kedy tú lásku” konečne privedie ukázať. Pravdupovediac, môj syn s predstavovaním nepospíchal. Kúpila som si mačiatko a starala sa oň ako o svoje tretie dieťa.
Raz som sa vracala domov z práce, keď z tmy niekto zašepkal: Dobrý večer!
Zdvihla som oči a v tieni pri bránke rozpoznala Táňu s dojčaťom v náručí. Dievčatko, čo tu robíš? A ktoré bábätko to máš? Môžete mi nadávať, ale to je vaša vnučka. Hanbila som sa Petrovi povedať o tehotenstve, lebo sme sa rozchádzali v zlom. Odišla som k mojej mame a tam som porodila. Mama mi minulý mesiac zomrela a nikoho iného už nemám. Tak som prišla za vami. A čo chceš teraz robiť? Asi budem musieť dať dieťa do detského domova. Nemám kde bývať… len som chcela… keby sa mi niečo stalo, aby ste aspoň vedeli, kde máte vnučku. Ale neblázni. Vychováme ju spolu. Poď dnu.
A tak som Táňu aj s jej dcérkou vzala k sebe. Malá ako cez kopirák po Petrovi, ani na chvíľu som nepochybovala. Táňa mi pomáhala doma, ja som zarábala žili sme celkom v pohode. No a potom mi raz raz Peter volal, že príde o pár dní domov. Nepovedal, či dobehne sám, alebo niečo chystá.
Keď dorazil, práve som kŕmila malú. Počúvam, ktože máme toto krásne dievča? Synku, to je tvoja dcéra. No teda! A ja som tiež neprišiel s prázdnymi rukami, zahlásil a doniesol autosedačku do predsiene. A toto je kto? To je môj syn. Jeho mama nežiaľ porodila, nedokázal som ho nikam dať.
Táňa vyšla na chodbu a dlho sa s Petrom vrúcne rozprávali. Celý večer ja som sa do toho neplietla. Podstatné je, že o rok bola svadba a deti vyrastali v úplnej rodine.
Teraz môj syn stavia veľký dom, aby vypadol zo svojho panelákového bytíka. A poviem vám tajomstvo: o chvíľu budem mať vnúča číslo tri. Čo viac si priať?
