Mami, daj mi zajtra do škôlky tú modrú košeľu.
Modrú? A prečo zrovna tú?
Lebo Katka Ivanová povedala, že mi to sluší, že to pristáva k mojim očiam!
No ak to povedala Katka, tak samozrejme, že ti ju dám.
Janko, spokojný, išiel hrať sa so starším bratom. Miško už chodí do školy. Večer mama rozprávala otcovi o modrej košeli a o tom, ako pasuje k Jankovým očiam. Otec sa zasmial a pohladil synka po hlave.
Takže, synček, páči sa ti Katka?
Hej, ožením sa s ňou!
No to teda. Najprv musíš vyštudovať, získať vzdelanie, a až potom sa ženiť.
To je tak dlho
Janko sa zamyslel.
Tati, a môžem sa s ňou oženiť zajtra?
Zajtra? A kde budete bývať, synček?
No doma! prekvapene odpovedal chlapec.
U koho doma? nevzdával sa otec. U Katky?
Nie, tatko! vyvalil oči. Katka u seba doma, a ja u seba.
Takto to nefunguje, synček. Keď sa oženíš, musíš si ju vziať k sebe, žiť s ňou, ísť do práce, a Katka bude chodiť do škôlky, potom do školy, na vysokú
A ja? spýtal sa Janko so slzami v očiach.
Ty budeš musieť pracovať, aby si uživil rodinu.
Čo sa deje, prečo plačeš? mama sa zohnula k Jankovi.
Mami, chcem sa oženiť s Katkou, ale nechcem teraz pracovať! Chcem chodiť do škôlky, potom do školy a tati povedaaaal uuuu
No prečo plačeš? Vyrásť a potom sa s ňou oženíš.
Ale kým vyrastiem, niekto iný si ju vezme!
Kto by to bol?
Neviim možno Fero alebo Jožko.
Tak potom ti tá Katka ani nestojí za to, ak si ju niekto iný môže zobrať
Ráno Janko rozhodným krokom pristúpil k dievčatku v červenej saténovej sukničke, s veľkou mašľou vo vlasoch, chytil ju za ruku a vážne povedal:
Ožením sa s tebou, Ivanová!
Dievča sa naňho chvíľu pozeralo, potom sa otočilo a odvetilo:
Nie!
Janko sa postavil pred ňu, dupol nožkou a zopakoval:
Povedal som, že sa s tebou ožením! Len nie teraz, dobre, Katka? pohľadel jej do očí. Neskôr, ak?
A prečo nie teraz? prekvapene spýtala sa. Fero sa s Evou oženil teraz.
Oni to majú len na hračku, ale my budeme naozaj!
Dobre! prikývla dievčina a držiac sa za ruky, išli sa hrať.
V škole Janko žiadal učiteľku, aby ho posadila vedľa Katky. Učiteľka nechcela, a tak Katku dala k inému žiakovi. Janko si však sadol vedľa nej a vyhlásil:
Ožením sa s Ivanovou, keď vyrastiem.
Deti sa rozosmiali: Tili-tili-test, ženích a nevesta!
Deti! Ticho! stroho povedala učiteľka. Ako sa voláš?
Janko.
Janko, ešte si príliš malý na také veci. Sadni si na svoje miesto, dobre?
Nie! Katka, povedz, že sa s tebou ožením.
Katka sa len ticho usmiala.
No, slečna, čo na to poviete? spýtala sa učiteľka.
Oženíme sa naozaj, keď vyrastieme. Nie ako Fero s Evou, to majú len na hračku.
Takže tak zamyslela sa učiteľka. No dobre, posaďte sa spolu.
Katka bola kráľovnou jeho srdca. Nosil jej tašku, chránil ju pred psami, chuligánmi, učiteľmi. Raz upadla a odrela si koleno, on ju dotiahol do ošetrovne.
Na strednej sa jej vyznal z lásky naozaj. A Katka? Usmiala sa a odišla s hrdo zdvihnutou hlavou.
Aj tak sa s tebou ožením, Ivanová! zakričal za ňou. Počuješ?
Potom sa o Katku začal zaujímať Igor, boxer, jazdil na svojej Škode 120 a študoval na učňovke. Koľko modrín Janko zniesol, ale od Katky neustúpil.
Raz išiel po ulici a videl troch chlapcov. Vedel, že ho budú biť.
Hej, chlapče, jeden z nich sa lenivo odlepil od steny, poď sem.
Keď chceš niečo, príď sám.
Ty sa mi opovážiš odvzdorovať?
Volám sa Janko, nie chlapče. A pokojne sa otočil a kráčal ďalej.
Jedného dňa ho prepadli zo zálohy. Sily boli nerovné, keď zrazu počul výkrik.
To Katka. Běžala s palicou v ruke a vrazila do davu, ktorý ho mlátil. Krikla a rozhadzovala údery na všetky strany. Na pomoc už bežal starší brat s kamarátom zavolala ich Eva, Katkina kamarátka.
Vtedy ho prvýkrát pobozkala.
Večer, keď sa umyli pod pumpou, Eva priniesla jód a všetkých ich ním pomazali. Potom sedeli a smiali sa. Jankovi bolo bolestivé smiať sa, ale smial sa najhlasnejšie.
Keď Katku odvádzali domov, pri vchode sa otočila:
Bolí ťa to?
Nie, zavrtel hlavou. Je to v pohode.
Postavila sa na špičky a pobozkala ho. Chlapci sa slušne odvrátili.
Prepáč mi, Janko
Tebe? Ty si ma zachránila! Bojuješ ako Bruce Lee. Bojím sa ťa, Ivanová, čo keď ma zmlátiš pred svadbou?
No tak prestaň, zasmiala sa.
Potom prišiel čas odvodu. Katka sa nehysterčila, len stála pri ňom.
Pamätaj, keď sa vrátim, ožením sa s tebou. Počuješ?
Áno, prvýkrát od škôlky povedala áno. Janko zahanbene sklopila oči. Mám otázku.
Povedz!
Miluješ ma? zašepkala a schovala tvár do dlaní.
Katka, ty si hlúpa? Celý život sa chcem s tebou oženiť, a ty sa ma pýtaš na také veci? Samozrejme, že ťa milujem.
A tak
