Moja malá sa mi vrhla okolo krku a rozplakala sa: Mami, už nikdy nejdem k babke. Nechcem ísť už nikdy k babke. Prosím, mami.
A to boli len tri dni, ktoré deti strávili u mojich svokrovcov na dedine v ich rodinnom dome. Najmenšia dcérka má 4 roky, najstaršia 6. Dedo bol naozaj presvedčený, že deti majú zostať na pár dní práve u nich. Dôvod sa ukázal až neskôr a bola to teda riadna perla.
Naša Helena, hlavná hrdinka (ak sa to tak dá nazvať), nikdy veľmi s rodičmi svojho manžela nevychádzala. Svokra jej často dávala pocítiť, že podľa nej nie je dosť dobrá pre jej milovaného syna. Helena to už nejak znášala, ale atmosféra v ich dome jej nikdy nebola po chuti. Večne sa tam hádali, zvady lietali ako muchy. Dokonca aj jej muž domov prichádzal vždy po návšteve svojej mamy v zlej nálade.
Časom sa ich intenzita návštev obmedzila už len na povinné sviatky. A tuším už len švagrove narodeniny boli dôvodom, že sme nemohli odmietnuť. Navyše, vnučky svojich starých rodičov nevideli už poriadne dlho.
Oslava prebiehala celkom v pohode, žiadna ženská si tentokrát neodniesla žiadnu urážkučo bol menší zázrak. Dedo ešte presvedčil deti, aby ostali na vidieku. Sľúbil im, že ich vezme na jazdu ratrakom po lese.
No komu by to nebolo lákavé? Dievčatá boli z dedových sľubov úplne hotové. Premýšľali sme, či ich nechať, lebo doteraz im starkí ani lízanku nekúpili. Navyše Helena už dlho plánovala vymaľovať izby a s deťmi doma to bola vopred prehra. Trochu sa v duchu potešila, keďže si myslela, že to bude fajn… možno, keby tušila, čo sa stane, radšej by namaľovala len dvere na pivnicu.
Deti sa po príchode domov takmer rozpadli od sĺz. Najmladšia začala revať, hneď sa pridala aj staršia sestra. Najskôr nechceli rodičom nič prezradiť, no po čase sa z nich vyklopila pravda.
Dedo zobral dievčatá na ratrak a jazdili po poliach a lesíkoch. Lenže babka si povedala, že je správny čas, aby vybalila všetky výčitky na Helenu samozrejme, pred deťmi. Staršia dcéra sa rozhodla mamu brániť, na čo babka stratila nervy, chytila ju pod pazuchu ako vrece zemiakov a natiahla ju do komory. A to bolo vonku mínus štyri, dievčatá v domácich teplákoch a papučiach.
Aj druhú dcéru vyhodila na dvor a tresla dverami tak, že by sa ani medveď na Orave neodvážil prísť bližšie. Dedo bol akurát v garáži, keď začul detské revania. Pribehol, ostal v šoku, čo vidí. Prvýkrát v živote, nechápal, že na staré kolená toto ešte zažijepohádal sa s babkou tak, že to bolo horšie ako cesta do Poltára v pondelok ráno. Poprosil dievčatá, nech o ničom rodičom nevravia. Strašne ich mal rád a bál sa, že ich už viac neuvidí.
No, Helena si to celé vypočula do posledného detailu. Na maľovanie už dávno nemyslela, lebo bola zamestnaná inými umeleckými výbuchmihlavne tými v podobe pohárov, ktoré triafali po nervóznom návrate z detských výletov k babke. Ale aspoň teraz majú rodinné rozprávanie na každé Vianoce ako vychádzať s rodinou: Radšej mierové rokovanie, ako babkine pohostenie! A dedovi? Ten od strachu kúpil dievčatám celý balík Miňoniek a pridal aj dvadsať eur aby mu ešte aspoň raz zamávali z okna…
