Dnes mala narodeniny. Už od rána jej volali všetci príbuzní. Hoci ju tešilo, že nezabudli, zdržovali ju pri chystaní do práce…
Cez deň jej dcéra Ema pripomenula, že po práci musí prísť k nim, uvariť, pohladať vnuka, pomôcť s úlohami. Potom mala skočiť k svokrovcom doniesť nákup, a nakoniec ponáhľať sa domov variť manželovi Jozefovi.
Večer by si možno dala s ním pohár vína pri čočkovej telke – ak by jej zostali sily. Ale ak nie? Nič nové. Hlavné je, aby všetci boli spokojní. Čo viac by si priala?
Dve mačky – starý Muroš a mladý Čiko – ju pozorovali. Čiko mňaukol:
“Áno, máme ju radi. Kto by sa o nás tak staral?”
Muroš zavŕtal:
“A kto sa postará o ňu? Má len 45, no vyzerá na šesťdesiat. Nikto ju nezbaví povinností.”
Čiko nechápal. Muroš pokračoval:
“Vytiahla ma z kontajnera ako šteňa. Videl som, ako z veselého dievčaťa starnie do únavy.”
“Čo chceš? Máme kapsičky, teplo…”
“Chcem splatiť dlh,” zamrmlal Muroš.
*****
Ďalšie ráno Muroš zmizol. Zuzana Hrušková išla do práce rozrušená. Po šichte ako vždy: Ema, svokrovci Novákovci, manželova večera. Hľadanie mačky počká.
Keď bežala domov cez lúže, oslovil ju slepý dedko s bielou palicou:
“Krásavica, pomôžte?”
Vedela ho k lavičke. Jeho úchop bol pevný.
“Ponáhľam sa,” ospravedlňovala sa.
“Kam?” spýtal sa. V jeho hlase bolo niečo zvláštne. Rozprávala mu o svojom dni.
“Ten topánky… staré,” prerušil ju.
“Ako viete?”
“Slepý som, nie hluchý. Šľapkajú.”
“Kabátik mám nový,” dodala.
“Dcéra ho vyhodila?” usmial sa. Presne trafil.
“Kedy máte narodeniny?”
“Včera.” Lhala o drahých šatách, reštaurácii, tancovaní. Dedko mlčal.
“Poďte,” potiahol ju. Odolávať nevedela.
*****
Vrátili sa po polnoci. Zuzana zářila v šatách od bratislavského dizajnéra, s kabelkou plnou luxusných fliaš. Taxikár doniesol tašky s haluškami až k dverám.
“Ďakujem. Ste asi priateľ môjho otca…” povedala a pobozkala ho. Jeho dotyk pripomenul Murošovo šúrenie.
V byte čakala rodina s otvorenými ústami.
“Kde si bola? Volali sme do nemocníc!” zvarčil Jozef.
“Slávila som s priateľom,” ukázala za seba – nik tam nebol.
“Taká krásna!” žasol Emin manžel.
“Už k vám prídem… možno budúci mesiac,” zamkla dcéru. Svokrovcom slávne zabuchla dvere.
“Uvar čaj,” požiadala manžela.
*****
Muroša našla v šatníku. Pochovala ho pod lipou. Cestou domov pri kontajneri uvidela starčeka – ale tam bol len mačiatko.
“Poď, postarám sa,” zdvihla ho.
“Ja viem,” zamrmlal mačací chlapec.
