Dcéra bohatých rodičov
Mnohí závideli Kristíne. Vraj sa narodila so zlatou lyžičkou v ústach. Otec bol veľký podnikateľ, mama – dcéra bohatých rodičov.
Žili v prímestskej štvrti, ale v meste mali ešte väčší a útulný byt. Do školy Kristínu vozil osobný šofér. Samozrejme, študovala na súkromnej škole, no aj podľa jej štandardov bola Kristínina rodina veľmi bohatá.
Dievča bolo oblečené v značkových veciach a aspoň trikrát ročne lietali na dovolenku. Život ako v rozprávke.
Ale pre Kristínu to nebola rozprávka, bol to horor. Rada by sa vymenila s akýmkoľvek dieťaťom z chudobnej, ale šťastnej rodiny.
Rodičia Kristíny sa nielenže nemilovali, nenávideli sa. No nemohli sa rozísť, pretože ich spájal spoločný biznis.
Otec podvádzal mamu takmer otvorene a Kristína jeho milenky videla nie raz.
Mama pila. Veľa. Od obyčajných alkoholikov sa líšila tým, že pila elitný, drahý alkohol a zajedala ho morskými plodmi a exotickým ovocím. Inak bola ako každá iná opilec. Ráno začala pohárom vína a do večera už mala za sebou aspoň dve fľaše.
Na Kristínu nikto nemal čas. Ak mala nejaké otázky alebo problémy, otec jej jednoducho dal peniaze s obvyklou frázou: „Nemám čas počúvať.“
Mama bola takmer vždy opitá a Kristína k nej ani nechcela chodiť. Buď sa začala sťažovať na život, alebo bola mimo.
Po návrate zo školy sa Kristína zatvárala vo svojej izbe a snívala o dni, keď sa z tohto pekla dostane. Dokonca ani párty a prechádzky s priateľmi ju veľmi nelákali, pretože vedela, že ak by sa jej niečo stalo, rodičia by si to ani nevšimli.
Samozrejme, Kristína sa dostala na najlepšiu univerzitu v meste. Keď povedala otcovi, že chce bývať sama, nebol proti. Povedal, že jej pošle realitného agenta, ktorý jej nájde byt.
Vtedy sa Kristína potešila. Konečne nebude počuť hádky, nebude vídať opitú matku a počúvať, ako otec telefonuje svojim milenkám. Ale všetko nebolo také jednoduché.
Predtým, než kúpil dcére byt, otec ju zavolal na rozhovor.
– Keď dokončíš univerzitu, začnem ťa učiť rodinnému podnikaniu. Budeš ho so mnou riadiť.
Kristína nechcela pokračovať v otcovom a starom otcovom podnikaní. To jej bolo proti srsti, lebo ich nútilo žiť spolu a trpieť. A Kristína celé detstvo trpela s nimi.
Namiesto toho si vybrala oblasť cestovného ruchu. Chcela si otvoriť vlastnú cestovnú agentúru, plánovať zaujímavé trasy. Šťastie, že veľa cestovali, aspoň na dovolenke sa Kristína mohla sústrediť na niečo iné. Aj keď sa hádali aj tam a mama stále veľa pila. Raz v hoteli otec ubytoval svoju milenku v susednej izbe. Kristína videla, ako k nej večer, keď už bola mama mimo, odchádzal.
Napriek tomu Kristínu tieto cesty aspoň trochu oživovali. Chodila na výlety, trávila veľa času na pláži, len aby neriešila rodinné drámy. Ako dieťa s nimi cestovala aj Kristínina pestúnka – jediná, ktorá sa o ňu aspoň trochu starala. Keď vyrástla, bola už sama za seba.
Preto ju cestovný ruch tak fascinoval. Rodinný biznis ju nelákal. Pre ňu to bol dôvod, ktorý zničil jej život.
A tu otec, ktorému bolo vždy jedno na svoju dcéru, neočakávane postavil ultimátum: ak chce, aby ju ďalej podporoval, nech sa riadi jeho príkazmi.
Presne to sa stalo aj jej mame, keď pristala na podmienky starého otca. Ale mamu veľmi bavilo luxusné bývanie a bola ochotná žiť s mužom, ktorý ju nemiluje, len aby peniaze stále prúdili. Pravda však bola, že mama v poslednej dobe potrebovala peniaze len na to, aby si kúpila drahé víno.
Opakovanie jej osudu Kristína nechcela. Vnímala, že nestačí riadiť podnik. Otec jej nedovolí sa vydať za toho, koho by chcela. Nedovolí jej robiť to, čo by ju bavilo. A čoskoro by sa cítila ako v zlatom klietke a rovnako by začínala deň vínom.
Kristína rozhodne vyhlásila, že otca poslúchať nebude. A ten dodržal svoje základy: odobral jej peniaze. Karta bola zablokovaná a prikázal jej opustiť ich dom, pretože tí, čo žijú v tomto dome, ho musia poslúchať.
Chcel na ňu takto zatlačiť. Ale keď sa pozrela na svoju mamu, Kristína si sľúbila, že taká nikdy nebude.
A tak si zbalila veci a odišla. Mala našťastie trochu hotovosti, ktorú kedysi používala ako vreckové. Teraz z týchto peňazí musela vyžiť.
Kristína chápala, že otec nebude preplácať jej štúdium. Prenajala si izbu (peniaze stačili len na pár mesiacov) a našla si prácu ako čašníčka. Pre dievča, ktoré nikdy umylo ani jeden tanier, to bolo ťažké. No vedela, čo chce dosiahnuť, a tak trpela.
Chcela sa vzdať. Chcela prísť za otcom a povedať, že súhlasí so všetkým. Len keby sa mohla konečne poriadne vyspať a najesť. Ale následne si spomenula na mamu, zovrela zuby a pracovala ďalej.
Na noc pracovala a cez deň študovala. Ťažko ušetrila na ďalší semester a na zaplatenie bývania, vedomá si toho, že takto sa bude musieť udržať niekoľko rokov.
Ale mala šťastie. Jedného dňa si ju všimol manažér podniku, v ktorom pracovala. Kristína sa odlišovala od iných čašníčok.
Čoskoro ju povýšili na administrátorku. Kristína hovorila kultivovane, mala dobrú postavu a vzpriamený postoj. Bola na tento post ideálna.
Kristína začala zarábať o niečo viac a po pol roku sa zoznámila s jedným z hostí podniku.
Začali spolu chodiť. Kristína nikdy nerozprávala, kto je. Hovorila, že sa s rodičmi nezhodne, mama pije a otec je neverný. To, že sú šialene bohatí, neuvádzala. Vedela, že to nič dobrého neprinesie.
Netrvalo dlho a Kristína sa presťahovala k tomuto mužovi. Viktor mal vlastný byt, takže Kristína už nemusela platiť za nájom. Zmenila si telefónne číslo, aby ju rodičia nehľadali.
Kristína úspešne absolvovala univerzitu a potom začala pracovať v cestovnej kancelárii. Neskôr po sobáši si otvorila svoje vlastné agentúru. Všetko, ako si priala. Ale najviac ju tešilo, že dokázala prežiť aj bez peňazí rodičov. A vydala sa za toho, koho milovala, aj keď nemal milióny.
Narodila sa im dcéra Saška a Kristína jej dávala toľko lásky, koľko by si sama priala od svojich rodičov.
Saška mala už štyri roky. Raz, keď boli doma, sa ozval zvonček na dverách.
– Otvorím, – povedal manžel.
Vrátil sa trochu zmätený.
– Kristína, niekto tvrdí, že je to tvoj otec.
Žene sa spravilo nevoľno. Vyšla do predsiene a uvidela otca.
Starnul. Vrásky sa mu rozbehli okolo očí a na čele. Ale stále to bol jej otec, rovnako prísny, bez jedinej náznaku úsmevu.
– Ahoj, Kristína.
– Ahoj, – odpovedala nervózne.
– Ako sa máš?
– Ako vidíš, – Kristína prešla pohľadom ich malou predsieňou, – mám sa výborne.
– Naša posledná rozprava nedopadla najlepšie. Dúfal som, že si to rozmyslíš.
– Chcel si povedať, že si dúfal, že neuspejem, – zamračila sa.
– Možno. Ale si silnejšia ako tvoja mama.
– Ako sa má? – opýtala sa Kristína, keďže ani len netušila, čo sa deje doma.
– Stále rovnako. Možno horšie. Chcel by som ťa znova vídať. Zistil som, že mám vnučku. Môžem jej dať toho veľa, umiestniť ju do súkromnej škôlky. A tebe… Nie je to dobré, žiť v takom chátrajúcom dome.
Kristína pokrútila hlavou. Ani sa s ňou nechcel vidieť. Ako vždy sa chcel vykúpiť peniazmi.
– Nič nepotrebujeme, otec. Žijeme dobre.
– Nepoťahuj ma, – zamestral sa. – Čo to je za život?
– Taký, aký som nemala. Šťastný. Kde sa v rodine všetci milujú, kde si nikto nikoho nezradí, kde sa problémy riešia, nie vykupujú peniazmi. Ale ty to nechápeš.
– Možno máš pravdu, – uznal. – Dobre, ak bude niečo potrebné, ozvi sa.
Kristína prikývla a zavrela za ním dvere. Nečakane zistila, že plače. Zdá sa, že rodičia ju ani len nepostrádali, otec sa len chcel znova ujímať kontroly. A možno z vnučky spraviť to, čo nedokázala jeho dcéra. Ale Kristína to nedovolí.
– Všetko v poriadku? – opýtal sa Viktor, keď videl, že jeho žena plače.
– Áno, všetko je skvelé, – usmiala sa a objala ho. – Som šťastná, že ťa mám.
A naozaj, všetko bolo v poriadku. A nech si hovorí kto chce, čo chce, radosť nie je len o peniazoch. Pre Kristínu to platilo dvojnásobne.
