Monika vychováva svoje dve dcéry sama. Otec im zomrel, keď boli ešte malé, a Monika sa už nikdy nevydala. Mala obavy, že by novému manželovi jej deti prekážali alebo im ublížil. Ak by si mala vybrať medzi deťmi a sobášom, jednoznačne by si zvolila svoje dcéry.
Najstaršia bola Renáta, mladšia Zuzana. Renáta sa vydala mladá a narodila sa jej dcéra Ingrid. Potom sa presťahovala do bytu svojho manžela. Manželstvo však dlho nevydržalo. Po pár rokoch sa Renáta s malou Ingrid vrátila späť k Monike.
Zuzana bola na sestru nahnevaná. Myslela si, že sa Renáta vrátila naschvál, aby ju prinútila odsťahovať sa z bytu. Mýlila sa však Renáta mala vážne zdravotné problémy, diagnostikovali jej rakovinu. Ingrid zostala v starostlivosti svojej babky Moniky.
V tom čase bola Zuzana tiež vydatá a mala dve deti. Stará teta Moniky jej ponúkla svoj byt. Bez dlhého premýšľania ho Zuzana prepísala na seba, pričom Monike sľúbila, že v prípade, ak sa niečo stane, nebude mať žiadne nároky na byt svojej matky.
Renáta zomrela, keď Ingrid mala sedemnásť rokov. Potom ochorela aj Monika. Jedného dňa prišla Zuzana k Monike a spýtala sa jej, kto po jej smrti dostane byt.
– Ako to myslíš, kto? Ingrid ho zdedí. Je sama, mama jej zomrela, otec sa jej už dávno nevenuje. Nemôže predsa zostať na ulici.
– Ale veď to je len tvoja vnučka, a ja som tvoja dcéra. Mám dve deti. Ingrid si raz kúpi vlastný byt. Vráť mi môj byt! Zuzana zvýšila hlas.
– Nie. Dohodli sme sa predsa inak.
– Tak už sem nikdy neprídem!
Zuzane bolo jedno, či stredoškoláčka Ingrid stíha domácu úlohu alebo sa stará o chorú babku. Odvtedy, čo nedostala byt, úplne prerušila kontakt so svojou matkou.
