Monika vychovala svoje dve dcéry úplne sama. Otec im zomrel, keď boli ešte malé, a Monika sa už nikdy nevydala. Mala strach, že nový manžel by mohol jej deťom ublížiť, a keby si mala vybrať medzi manželstvom a deťmi, vyberala si vždy deti.
Najstaršia bola Renáta, mladšia Bohuslava. Tak sa stalo, že Renáta sa vydala skoro a narodila sa jej dcéra Ingrid. Potom sa presťahovala do bytu svojho manžela. Lenže manželstvo nemalo dlhé trvanie. Po pár rokoch, s bábätkom v náručí, Renáta sa vrátila späť k Monike.
Bohuslava bola kvôli tomu poriadne mrzutá. Myslela si, že Renáta sa vrátila naschvál len preto, aby ju vyštvala z maminho bytu. Ale mýlila sa Renáte sa zhoršilo zdravie, diagnostikovali jej rakovinu. Ingrid zostala v starostlivosti babky.
Aj Bohuslava bola už v tom čase vydatá a mala rovno dve deti. Jedna z Monikiných príbuzných, staršia teta, jej ponúkla svoj byt. Bohuslava ani veľmi neváhala a hneď si ho nechala prepísať s uistením, že ak sa niečo stane, nebude mať žiadne nároky na mamin byt.
Renáta napokon zomrela, keď mala Ingrid sedemnásť rokov. Potom ochorela aj Monika. Jedného dňa Bohuslava prišla a opýtala sa Moniky: Kto zdedí tvoj byt, keď raz odídeš?
Akože kto? Ingrid ho dostane. Je sama, jej mama už nie je, a s otcom nemá nič spoločné. Nemôže skončiť na ulici, odvetila Monika.
To myslíš vážne? Ingrid je len tvoja vnučka a ja som tvoja dcéra. Mám dve deti! Ingrid si raz kúpi byt, ale ja chcem ten svoj naspäť, zvolala Bohuslava, až sa okná triasli.
Nie. Bolo dohodnuté inak.
Tak sem už nikdy nevkročím.
Bohuslave už bolo jedno, či Ingrid stíha úlohy alebo sa stará o chorú babku. Odkedy nedostala byt, prestala s Monikou úplne komunikovať. A tak sa skončil jeden rodinný príbeh so slovenskou nešikovnosťou a malými veľkými dramatami, ktorým rozumieme asi všetci.
