Vieš čo, musím ti porozprávať príbeh o jednej úžasnej žene volala sa Zuzana. Sama vychovávala svoje dve dcéry, lebo muž jej zomrel, keď boli ešte malé. Nikdy sa už nevydala, bála sa, že by nový muž mohol jej deťom ublížiť. Pre Zuzanu boli deti vždy na prvom mieste, ak by si mala vybrať medzi manželstvom a dcérami, neváhala vždy by si vybrala ich.
Najstaršia bola Barbora, tá mladšia Iveta. Barbora sa vydala skoro a mala dcérku, ktorú pomenovala Vladena. Barbora sa potom presťahovala do bytu svojho manžela, ale šťastie tam nenašla o pár rokov sa vrátila s malou Vladkou späť ku Zuzane. Iveta bola na Barboru nahnevaná, myslela si, že sa vrátila naschvál, aby ju vytlačila z maminho bytu. Lenže pravda bola, že Barbora mala problém so zdravím lekári jej zistili rakovinu. Vladka zostala v starostlivosti babky.
Iveta bola vtedy už tiež vydatá a mala dvoch synov. Blízka príbuzná Zuzany, staršia teta, jej darovala svoj byt v Bratislave. Iveta neváhala a byt prepísala hneď na seba s prísľubom, že nikdy nebude nič požadovať z maminho bytu.
Barbora umrela, keď mala Vladka sedemnásť rokov. Potom ochorela aj Zuzana, jej babka. Jedného dňa prišla Iveta a spýtala sa Zuzany, kto dostane byt, keď zomrie.
– Akože kto? Vladka ho dostane. Je tu sama, mama jej odišla, otec nemá záujem, nemôže skončiť na ulici.
– Ale však ona je len vnučka, ja som tvoje dieťa! A mám dvoch synov. Vladka bude veľká a kúpi si svoj byt, vráť mi môj byt! Iveta kričala na celú izbu.
– Nie, dohodli sme sa inak.
– Tak už sem nikdy neprídem.
Ivetu vôbec nezaujímalo, či má Vladka čas na úlohy, alebo či dokáže postarať sa o chorú babku. Od chvíle, keď jej byt nezískala, prestala s vlastnou mamou úplne komunikovať. Vieš, je to smutné, ako peniaze a majetok dokážu rozbiť rodinu aj u nás na Slovensku, však?
