SAMA SEBE DARČEK
Iveta Poláková sympatická, modrooká tmavovláska po päťdesiatke, postavu mala parádnu, hoci už tu i tam nejaké kilo naviac, stála pri okne päťhviezdičkového apartmánu, popíjala orechový likér a v hlave jej bežali myšlienky:
No, tak som sa dožila Rozvedená, v najlepších rokoch, sama, v hoteli pre zaľúbených. Chvalabohu, že je to apartmán a nie nejaký penzión na predmestí to by bola hanba.
Bola presvedčená, že romantika sa z jej života vytratila približne pred dvadsiatimi rokmi, niekde medzi poslednými tresknutými dverami a pubertou detí. Muži sa v jej živote občas objavili, ale zakaždým to skončilo slušným sklamaním a občas aj smútkami na hrane depresie. Vtedy si povedala, že vzťahy nejdú pre ňu.
Potom sa zjavil ON internetový ctiteľ. Písal jej správy, z ktorých jej líca červeneli a ramená sa narovnávali úplne samé. Niekedy si tie slová chcela dať vytlačiť a pripnúť na chladničku aby na ne mohla vždy pozerať a zároveň sa držala radšej ďalej od tej chladničky! Občas mala Iveta pocit, že dotyčný buď chodí do literárneho krúžku, alebo toho má naozaj veľa voľného času.
Zase bola Ivetkou. Kúpila si šaty, z ktorých kolegyne závideli až tak, že ťahali tváre, podprsenku za cenu letenky a dokonca začala chodiť do fitka. Drepy robila s takým odhodlaním, akoby od nich závisel osud celého sveta.
Ak umriem na tie drepy, pochovajte ma v tých šatách. Nech si môj bývalý trieska hlavu! smiala sa napoly vážne kamarátkam.
Stretnutie prebehlo. Dopadlo výborne. Podrobnosti si necháme pre seba. Stačí povedať, že do zrkadla sa zrazu po dlhom čase dívala svieža, šťastná Ivetka.
Lenže druhé stretnutie už nevyšlo. Vybrali pre rande malebné mestečko pri Dunaji. Iveta plánovala, tešila sa, nervozita pracovala na plné obrátky, ale jemu v poslednej chvíli vystrelil tlak a tak Iveta ostala sama v cudzom meste, v hoteli. Asi už na ten stres telo nestačí. Osud jej podľa všetkého šepkal: Dievča, nohy zostanú na zemi
Iveta si sadla k oknu s pohárom likéru a snažila sa to racionálne spracovať:
No čo už. Vnúčatám aspoň raz poviem: Babka, ako si znova našla mladosť? Čakala som na parkovisku letiska na ujka s tabletou na tlak. Romantika!
Ráno si zašla do wellnesska a v duchu si povedala: Dosť bolo. Odteraz si sviatok urobím sama sebe. Idem si to užiť poriadne. Po saune jej v salóne tvrdili, že má pleť žiarivú. Pozrela sa do zrkadla. Nuž hej, ale skôr preto, že ju natreli olejom, nie že by prišli roky späť.
Prehliadka mesta bola výborná. Sprievodca urostlý, šedivejúci, príjemný hlas ako samet. Vedľa sa celý čas vyrozprávala nejaká pani v teplákovej súprave, ale Ivetu zaujímal len on. Sprievodca hovoril o hradných bojoch, Iveta sa smiala chlapi stovky rokov bojujú o mestá, ženy zas o trochu pozornosti. Vyrovnané skóre, no nie?
Musíte ochutnať náš štrúdľa, presviedčal sprievodca, zaviedol skupinu do najlepšej cukrárne a zadíval sa jej hlboko do očí.
Štrúdľa bola božská. Iveta skoro zase podľahla ale tentoraz jablkovo-cestovnému pokušeniu. No čo, na štrúdľu sa aspoň dá vždy spoľahnúť, uchechtla sa v duchu.
Prišiel rad na nákupy: jantárový prívesok a tyrkysové šaty, ktoré jej sadli tak, že sa na seba v zrkadle musela žmurknúť. Doma si povedala, že asi naberie odvahu ich niekedy obliecť. Ale čo, veď prečo nie?
V lietadle späť Iveta pozrela z okienka, mesto mizlo v diaľke, spolu s ním aj všetky príliš ružové očakávania.
Tak čo možno sa ešte niekedy stretnú, a možno nie. Ale veď svet sa tým nezrúti. Čaká ju ďalší nákup, pár dovoleniek a možno ešte jeden štrúdľa. S niekým, alebo aj sama.
A aj keby len so zmrzlinou s pravou vanilkou, pousmiala sa a zaspávala s úsmevom.
