Petronela Kováčová bola v celej dedine Krásna známa ako žena so silným charakterom. Po celý život neúnavne ťažila na poli pod žiarivým slnkom, nosila ťažké krabice, spala málo rodina mala šesť detí, stádo kráv, zeleninovú záhradu a nikdy neztratila čerstvý vzhľad až do starobenia. Po rokoch tvrdého dedinského života si zachovala svoju úctu.
Už v mládí bola Petronela objavovaná v okolitých obciach pre svoju príťažlivú tvár: mierne zaoblené lícne, dlhá temná copá, zelené šikmé oči a od prirodzenej plnosti pery. Okolo nej sa točili mnohí chlapci, aj tí z ďalších dedín, ktorí sa snažili získať jej pozornosť. Rodičia, dobrí poľnohospodári Peter a Mária Kováčová, neponáhľali svoju jedinú dcéru do manželstva, poslala ju študovať učiteľstvo do Košíc a každé leto, keď sa vracala domov na prázdniny, predstierala, že si hľadá miestneho snúbenca.
Jedného dňa kráčala po hlavnej ceste pekne oblečená, keď sa zrazu objavil chlap, akoby sa náhodou preťal jej cestou, skúšal si priviesť jej pozornosť práve čo si obul čisté nohavice a utrial si čierny sad z nosa. Široko sa usmial, mrkol a akoby jej nebral priestor.
Petronela, poď dnes do krúžku, bude tanec, odvediem ťa domov! Budeme šťastní.
Petronela len zamrkala hlavou a odvrátila ho bokom. Doma s matkou rozprávala o ďalšom nápadníkovi.
Dnes mi opäť prišiel starší syn Šelivanových, taký hlúpy! Včera bol iný šikovný chlap z okolia, jazdil v otcovi Gaze a chlúbil sa, že je priateľom predsedu obce a čoskoro u neho bude pracovať.
Dcéra, nie je ešte nikto, kto by ti vyhovoval? Štúdium skončíš a potom si budeš musieť vybrať.
Všetci sú prázdni a namáhaví, len sa tvária na silných, akoby ma mali zraziť svojou odvahou.
Starší brat Ján Kováč, ktorý doteraz Petronelu len pozeral ticho, sledoval jej prechádzku pri bráne a trpieľ sa. Najprv si nebol istý, či môže o láske vôbec premýšľať, až kým raz nebola jarná rozkvet, vtáky spievali a Petronela prišla žiariaci ako poľná kvetina.
Jánov svet sa obrátil naruby. Rozhodnutý získať jej srdce, išiel po radu k matke, aby sa nepokazil a neodošiel na prvý vlak. Mária sa pozerajúc na neho zamyslela, prikývla hlavou a povedala:
Synu, pozri sa do zrkadla, rozkúskaj si vrecko si dobrý muž, ale nie princ z rozprávky. Ak by si bol pekný, ona by ťa neprečítala ako chudobníka. Už vieš, akí snúbenci ju obklopujú.
Ja poznám svoje silné stránky. A ty, keby si bola mladá a krásna, koho by si si vybrala?
Mne sa často neptali, dali nám to podľa otca. Žili sme spokojne, Boh dal súhlas. Keby som mohla, bola by som dcérou predsedu a vybrala by som dar, ktorý by pochádzal z duše, nie z trhu za tri kravy, ale niečo sladké pre srdce, čo v žiadnom obchode nenájdeš.
Aký to je, mami?
To vie len Ján! Myslím, že som už rozprávala príliš veľa, pozri krava už búcha v stáji.
Ján si spomenul na tajný rozhovor svojej matky s babkou, ktorý ich hneď rozohřial.
Dcéra, poď sem, ukážem ti niečo. Suseda mi priniesla dva kusy veľkého bielého mydla, ktoré teraz všetci používajú. Pozri, aká krása a vôňa!
Áno To je niečo Ak ho narežeš, bude to ako dar od srdca! Nie len špina a bielizeň, ale i obrus, aký sa leskne ako prvý sneh po zimnej noci. Vysoko čistý, biely. Povedz, je to ten pravý dar, ktorý urobí z nás čerstvý kúsok.
Matka dlhé minúty pozerala na kus mydla, očuchávala ho vôňa bola neobyčajne jemná a príjemná. Zabalila ho do starej noviny a položila na policu medzi najcennejšie veci, veriac, že to bude jej poklad. Rozhodla sa, že ho v blízke budúcom kúpeľnom dni vyskúša šetriť, neodkladať v kúpeľni, aby myši nepožierali, inak by sa stal zázrak.
Kiež by som takéto mydlo v obchode kúpila, žial Ján, pozorujúc matku.
Ján pochopil, že to je ten predmet, ktorý rozhýňa dušu v obchodoch v meste nenájdeš také mydlo, ani v najväčšom supermarkete v Košiciach nie je. Ak sa jedného dňa vrátiš k tomuto daru, okamžite znovu rozkvitneš a budeš krajší, povedala mu Mária. Takýto dar sa hodí pre Petronelu, nič lepšie sa nedá nájsť.
V dedine sa o tom rozprávali a zdvihli obočia prečo taká kráska vybrala Jána, takmer neznámeho chlapca? Bol menší, chudobný, biely ako mlieko, s veľkými škvrnami na tvári, ktoré ľudia opisovali ako ako keby sa krava silne zakývala. Jeho otec zomrel mladý, matka sama vychovávala troch synov.
Ľudia si po čase povedali, že im to je jedno, lenže závist nad šťastnou rodinou pretrvávala. Po svadbe sa šírila legenda až k najstarším.
Vidím, ako Ján prichádza k mne v slávnostnom odívaní. Niečo mu chýba? Nikdy sa nepodarilo pozrieť na mňa, ale v mojich očiach sa strácal medzi ostatných snúbencov. Teraz kráča sebavedome, akoby nesie vlajku na červenej námestí, usmievajúc sa, že sa mu tvárou roztrhne.
Petronela bola zmätená zvyknutá na flirtovanie, šepky a pohľadné oči, on jej podával kus hospodárskeho mydla, akoby mu odovzdával zlatú korunu posypanú smaragdmi.
Myslela som si, že to je vtip to mydlo u nás nie je zriedkavé, ale v Jánových očiach svietilo šťastie, tak som pochopila, že nekoná žart, priniesol mi najdrahší dar z domu. Stratil som slová.
Tu máš, Katka, dar od srdca! Ochráni tvoju krásu až do staroby, a ak budeš chcieť, prinesiem ti ďalšiu krabicu.
Petronela otáčala kus s nápisom Hospodárske, hľadala, čo povedať smiala sa, aby neublížila Jánovi, no uvažovala: medzi všetkými snúbencami, žiadny nevedel, čo naozaj chce, všetci len hrali na svoje povolania. V Jánovi videla dobrotu, veselú šikovnosť rozhodol sa, že s ním nebude nudiť.
Nezklamala ho. Všetko v rodine prebiehalo pokojne: Ján sa nestaral o postele, ale pomáhal s deťmi, nosil ťažké vrecia, opravil kravy, čím získal úctu. Dedina niekedy zaskočila, ako si žena udrží krásu po roky a stále privádza mužov k pozornosti. A keď spomenú príbeh, smiech sa mieša s úctou.
Áno, mydlom hospodárskym sa čistí, to je ten tajomný recept!
