Vianočné prázdniny sa chýlili ku koncu. Po sviatkoch už boli šaláty, torty a pochúťky všetkým dosť, takže na raňajky Zuzana pripravila ovsenú kašu. Bolo načase vrátiť sa k normálnemu a jednoduchému jedlu.
Raňajkovali spolu traja, keď z izby zaznelo zvonenie mobilu jej muža. Vyšiel z kuchyne. Zuzana nevedome počúvala, snažiac sa podľa jeho odpovedí uhádnuť, kto volá a prečo.
Keď sa Peter vrátil, Zuzana si všimla, že nevyzeral rozrušene. Skôr znepokojene, ale nie naštvane.
„Hm…“ začal. „Mama volala, žiada, aby som prišiel, má vysoký tlak.“
„Samozrejme, choď,“ prikývla Zuzana.
Keď muž odišiel obliekať sa, spomenula si na jeho slová počas hovoru: „Hneď teraz? Možno by som nemal? No dobre, dobre.“ Keď svokra volala a žiadala, aby prišiel, Peter zvykol okamžite, bez rečí, letieť za ňou. „Zase si to preháňam,“ zastavila sa Zuzana.
„Budem hneď späť,“ zakričal z chodby Peter a za ním sa zabuchli dvere.
„Jedz, poďme,“ popohnala Zuzana syna, ktorý vŕtal lyžicou po tanieri, rozmašťujúc kašu.
„A pôjdeme na kopec? Sľúbila si,“ povedal Jakub, nabral lyžicou trochu kaše a dlho sa na ňu pozeral, kým ju vložil do úst.
„Otec sa vráti a pôjdeme. Dohodnuté?“ Usmiala sa na neho. „Ale podmienka – dojesť kašu.“
„Dobre,“ bez nadšenia znova zdvihol lyžicu.
„Ak za päť minút nebude tanier čistý, nikam nepôjdeme,“ povedala prísne a postavila sa k drezu umývať riad.
Žehľila bielizeň, zatiaľ čo Jakub hral s autíčkami na podlahe, keď zaklikol zámok vchodových dverí.
„Konečne.“ Zuzana postavila žehličku na podstavec a počúvala šuchot šiat v chodbe. „Čo sa tam tak dlho zdržiava?“ pomyslela si a vyšla mu naproti.
Vo dverách stála asi desaťročná dievčina a zvedavo sa na ňu pozerala. Za dievčaťom stál manžel. Vyzeral vinným. Položil ruky dievčatku na plecia a vyzývavo zdvihol bradu.
„Toto je moja dcéra Simona,“ povedal Peter a sklopil oči k jej zátylku. „Mama žiadala, aby sme si ju vzali do zajtra.“
„Chápem. A jej mama? S novým milencom odišla na dovolenku?“ ušklabla sa Zuzana.
Peter pokrčil plecami, ale nestihol nič povedať, lebo Zuzana sa vrátila k žehliaciemu prknu.
„Poď dnu,“ počula jeho hlas a kútikom oka videla, ako dievčina pristúpila k Jakubovi, ktorý hral na zemi.
„Ostala nám ešte kaša?“ spýtal sa Peter Zuzany.
„Ja nechcem kašu,“ okamžite odpovedala Simona. „Ja chcem cestoviny s párkom.“
Peter bezmocne pozrel na Simonu, potom na manželku. Zuzana pokrčila plecami a mávla rukou smerom k kuchyni, že nech ide variť, ona je zaneprázdnená.
O chvíľu Peter z kuchyne zavolal Zuzanu.
„Máme ešte cestoviny? Nenašiel som.“
„Sú. Tu sú zvyšky. Dodožehľujem a zajdem do obchodu.“ Pohladila ho vyčíta
