Katarína, Tomáš ti už povedal? začala svokra. Počúvaj! Hostí bude okolo dvadsiatich, tak začneme s prípravami už večer. Prídem skôr, okolo šiestich.
Večer? spochybňovala nevesta. To som si nepísala do kalendára.
Počkaj, ešte som neskončila. Tomášovi som už poslala zoznam potravín, sľúbil, že všetko nakúpi.
Tomáš vždy pomáhal svojej staršej sestre Ľubomíre. Do tridsiatky už dvakrát vstal a dvakrát sa rozviedol, a vždy to bola vina mužov ten nesprávny. Ich matka, Mária Horváthová, ho od detstva učila:
Sestre treba pomáhať.
A Tomáš tak robil. Peniazmi, keď Ľubomíra dočasne prišla o prácu, opravami v jej prenajmatej byte, alebo nekonečným presúvaním nábytku po ďalšom rozchode.
A potom sa oženil.
Katarína, jeho manželka, najprv trpezlivo snášala. Keď Ľubomíra po rokoch požiada o na pár dní auto, lebo ju opäť zradilo, Katarína jemne, ale pevne povedala:
Tomáš, nebolo by to dosť? Aj nám auto potrebujeme cez víkend. Myslela som, že sme mali niečo naplánované
Čo sa má robiť? Chodiť pešo?
Nie. K rodičom sa pešo nedá. Zobrali nám dva vedrá uhoriek. Myslela som, že si to zapamätal, keď som to spomenula.
Niečo som počul, ale vieš, že u Ľubomíry je núdzová situácia.
Znova? O čo ide?
Nie som si istý, zamumlal Tomáš, ale určite to potrebuje viac.
Nie, Tomáš. Tentoraz to neprežijeme! Buď odmietneš sestru, alebo si kúpiš auto. Už ma nebaví ísť na električke, keď by som mohla ísť s tvojím autom.
Tomáš prvýkrát uvažoval, že sestru odmietne, ale Mária Horváthová rýchlo veci obrátila:
Zrušíš svojej sestry pomoc kvôli manželke? Ona je sama! Kto iný jej pomôže?
A Tomáš opäť pomáhal, aj keď sa hádal s Katarínou. Jedného dňa nekomunikovali niekoľko dní a Tomáš už nedržal:
Prečo ticho? Naozaj ťa to urazilo?
To nie je možné! Potreboval si tri dni, aby si to pochopil? rozčúlila sa Katarína.
Proste neviem, ako to riešiť
Katarína sa zasmiala:
Naozaj? Nerozumíš? Tvoja sestra Ťa na celý víkend vzala na chalupu k priateľke. Myslela som, že ju len odvezieš, a ty si tam zostal dva dni. Niečo ťa po tom nerobí?
Čo by ma to malo trápiť? Trochu som si dopil. Byl tam jej bývalý, s ktorým som sa rozprával. Mali sme oslavu a ja som šiel. Prečo som mal ísť som? Bolo by to nepríjemné.
Aspoň by si mohol zavolať.
Ty tiež mohla, odrážal Tomáš.
Volala som! Len tvoj mobil bol vypnutý. Predstav si, čo som mala robiť? Bola som na hrane, nehľadala som ťa. A on sa rozhodol oddýchnuť si od mňa, povzbudila sa Katarína.
Neprechádzaj to, odškrtnul muž rukou a ukázal, že mu niekto volá.
Tomáš vyšiel na balkón a tam zdvihol slúchadlo. Vedel, že manželka neocení ďalší rozhovor so sestrou.
Ahoj, brácho! ozvala sa v telefóne Ľubomíra. Mám výročie cez dva týždne! Tridsať rokov! Chápeš, čo tým myslím?
Tomáš opatrne zahľadel na Katarínu, ktorá práve prelievala polievku.
Čo chceš? spýtal sa.
Ako ťa hneď rozumiem! zasmiala sa Ľubomíra. Chcem oslavu u vás doma! Máte veľký obývač. V prenajmatej mi je úzko a vlastníčka sa háda. Reštaurácia je drahá.
Čo keby sme to urobili v kaviarni? Pridám, koľko treba.
Si šialený? nadvihla sa Ľubomíra. To je výročie! Chceš, aby som platila za prenájom, keď máš vlastnú byt? A ja ti aj tak budem musieť doplniť. Nie som dcéra milionára.
Najprv sa porozprávam s Katarínou. Je to aj jej byt, možno má svoje plány.
Neskoro! prerušila ho sestra. Už som všetkým povedala, že oslava bude u vás. Uvoľni byt na celý deň, dobre? Mama hovorí, že všetko pripraví.
Tomáš vzdychl a zakryl tvár rukou, snažiac sa vymyslieť únikovú stratégiu, keď telefón znova vibroval. Tentoraz to bola správa od matky.
Ľubomíra chce zostaviť jedálny lístok. Tu je zoznam jedál. Potrebujeme aj potraviny. Povedz Kataríne, aby pomohla. A aj s prípravou nebude škoda.
V tom čase Katarína, nevedela o výročiu sestry, pohodlne si sadla do kresla s telefónom. Chcela si pozrieť obľúbený seriál. Keď Tomáš vstúpil do izby, sklonil hlavu a ona všetko pochopila.
No a čo teraz? spýtala sa pokojne, pozastavujúc seriál.
Katarinka, počúvaj Ľubomíra má výročie, rozumieš? Tridsať rokov. Vieš, to je dôležitý dátum. Chce oslavu.
Katarína zdvihla hlavu.
Nech oslávia. Zakážeme jej niečo?
Tomáš si poškrábal temeno hlavy.
Nie je to len tak. Chce oslavu u nás.
Čo?! vstala z kresla. Počkaj. V našom byte?
Áno, ale len jeden večer. Tvrdí, že reštaurácia je drahá, a u nej doma je úzko
A čo? Súhlasíš?
Povedal som, že najprv s tebou preberiem! Ale Ľubomíra už všetkým pozvala. A mama už mení menu
Katarína zatvorila oči a zhlboka nadýchla.
Tomáš, si naozaj dospelý človek? Alebo len sprostý sprostý hlasník pre sestru?
Čo to začínaš?
Začínam? povedala s iróniou a ukázala mu telefón. A čože mi nikto ani nezavolal? Toto je moja byt, nie tranzitná zóna pre tvojich príbuzných. Ľubomíra chce sláviť u mňa, ja mám pomáhať, mama asistoovať a nikto sa nepýta!
V tom momente zazvonil telefón Kataríne.
Ach, tu máme čerešničku na tortu, šepkla. Tvoja mama, mávala telefónom pred mužom.
Katarína, Tomáš ti už povedal? zakričala svokra. Pozri! Hostí bude okolo dvadsiatich, tak začneme večer. Prídem okolo šiestich večer, predtým.
Večer? skepticky sa usmiala nevesta. Nie, nepodpísala som sa na to.
Počkaj. Ešte som neskončila. Tomáš má zoznam potravín, sľúbil všetko kúpiť.
Predpokladám odvrátila Katarína. A peniaze? Kde ich vezmeme?
Tomáš sľúbil pomôcť, stručne odpovedala Mária Horváthová.
Takže z môjho bytu chcete urobiť reštauráciu a my zaplatíme banket? Katarína už nemohla držať.
Ľubomíra nie je cudzinka! Nie je to ťažké pomôcť jeden deň, urobiť niečo na kuchyni, šaláty, sendviče Si doma šéf!
Mária Horváthová, prerušila ho Katarína, práve som sa dozvedela o oslave. Nedala som povolenie na oslavu Ľubomírinho narodenín v mojom byte.
Čože všetko je môj byt. Vy ste manželia, všetko je spoločné! reagovala svokra.
Nehovorte tak. Keby to bol byt Tomášov, nehovorili by ste to. Potom by som bola… len pasívnou.
Nehovor hlúposti. Konverzácia je ukončená. Do piatku musíme nakúpiť všetko potrebné, odtrhla Mária Horváthová a zavrela linku.
Čo to bolo? spýtala sa Katarína muža, keď počula krátke pípnutie.
Dostatočne sa tváriť ako obeť! nakoniec povedal Tomáš. Už vám povedala, že máte pravdu. Priznaj svoju chybu a prestaň sa brániť.
Katarína bola v šoku. Zobrala veľkú športovú tašku z šatníka a potichu odišla do spálne, otvorila komodu a začala systematicky skladať Tomášove tričká a džínsy.
Tomáš sa cítil víťazom situácie. Veľkým hlasom otvoril chladničku, vytiahol fľašu piva, zaklopal dvere a posadil sa pred televízor, akoby sa nič nestalo.
Myslel si, že Katarína ochladne a všetko bude ako predtým. Trochu sa naštve, potom sa uvoľní. Zapol futbal, očakávajúc, že Katarína ho pozve na večeru. Mýlil sa.
O pol hodine neskôr Katarína stávala v chodbe s taškou v ruke, vedľa nej bola športová taška plná Tomášových vecí. Tomáš vyšiel z obývačky k chladničke, no uvidel svoju manželku.
Čo to je? zamrmlal. Aké divadlo si tu spravila?
Katarína ho pohľadom presekla:
To nie je divadlo, Tomáš. Je to koniec. Už viac nebudem tieňom vlastného života, slušiteľkou vo svojom byte a kulisou pre požiadavky tvojej mamy a sestry. Ak chceš byť dobrým synom a bratom tak sa vráť k mamke. Pripravte spolu oslavu. Som si istá, že ti s radosťou uvoľní kútik vo svojej obývačke.
To je vážne? urobil krok k nej. Nevrátim sa.
Absolútne vážne, prikývla Katarína. Nechcem, aby si sa vracal. Trpezlivosťou som už vyčerpala všetko, dokonca aj seba. Ak za tri roky nezvládneš ma rešpektovať, bude horšie.
Katarína nesmieš takto všetko rozbiť! V jednej chvíli!
Nie je čo rozbiť, keď je už to rozpadnuté.
Tomáš si povzdychol, stále nechápal, že Katarína už definitívne rozhodla.
A ešte k tomu, doplnila, všetky tvoje košeľ a džínsy sú tu. Nie je poďakovania. Vyrazuj hneď teraz.
Chcel niečo povedať, ale Katarína otvorila vstupné dvere. Tomáš stál, naplnený hnevom. Chebany mu šľahali po lícach, perá boli stiahnuté. Stále dúfal, že Katarína ustúpi, ale jej úplný pokoj ho ešte viac rozčúlil.
No teda! vrhol. Myslíš, že nájdeš niekoho lepšieho? Takých ako ja už nebudú!
Katarína si povzdychla a urobila krok vzad:
Takých ako ty, skutočne nájsť a chvála Bohu.
Budeš ľutovať! zakričal Tomáš, chytil tašku. Priplazíš sa na kolenách, keď zistíš, že ťa nikto nechce počuť! Bez mňa si nikto!
Ak nikto je človek, ktorý žije v svojom byte, pracuje, neobsluhuje starých príbuzných manžela a netoleruje hrubosť, tak radšej byť nikým.
Tomáš odišiel, a Katarína zostala sama. Hlboko sa nadýchla, šla k oknu, zatiahla záves a sledovala, ako bývalý muž naráživá tašku do kufra taxíka.
Uplynulo niekoľko mesiacov.
Rozvod bol neznesiteľný. Tomáš sa snažil Katarínu predstaviť ako chamtivú a materialistickú. Hlavná hádka bola o aute, ktoré si kúpili počas manželstva. Tvrdil, že zaplatil zaň sám, Katarína že ho iba používala.
Vaša čestná, som vložila všetky peniaze, auto je na mňa! tvrdil s presvedčením. Moja manželka mi ani cent nevedela dať!
Katarína chladnokrvne otvorila spis s dokumentmi, položila na stôl bankové výpisy: prevody, kópie dokladov. Dokonca našla zmluvu o vklade, ktorú podpísala.
Nepretržujem nárok na jeho časť, ale ani svoje nedám, pokojne povedala.
Súd stál na strane spravodlivosti.
Tomášovi to nepotešilo. Auto už považoval za svoje. Teraz ho musel predaťTomáš si uvedomil, že stratili viac než auto, a rozhodol sa, že svoj zvyšok života začne anew.
