Po získaní prémie v továrni sedel Ján s dvoma kamarátmi v malej krčme. Hoci prémia nebola veľká, nebol ženatý a peniazmi sa netrápil.
“Peniaze sú – dobre,” potešil sa, “ak nie sú, počkám si do výplaty.”
Takto hovoril kamarátom, keď sa sťažovali, že všetky peniaze odvádzajú manželkám. “Ak sa vám podarí schovať si bokovku, to je úspech,” smial sa.
“Áno, Janko, slobodnému je ľahšie,” povzdychol si Peter. “Mám troch synov a výplata nie je až taká vysoká. Poradím ti – nežeň sa, lebo aj žena ťa bude otravovať: deti chcú jesť, topánky sú roztrhané, z oblečenia vyrastú, a tak…”
Chlapi sa smiali, ale vtom k nim prišla dievčina, šikovná a živá. Hneď ako Jano uvidel, posadila sa mu na kolená. Bol najmladší zo všetkých a trochu sa zarobil, no aj tak ju objal.
“Volajú ma Zuzanka,” povedala veselo. “A teba?”
“Janko, teda Ján,” odpovedal, zatiaľ čo kamaráti sa podžartovali a mržikali na seba.
Zuzanka vstala a posadila sa na stoličku, ktorú Peter starostlivo pristavil od vedľajšieho stola. Ján bol dedinský chlapec, žil a pracoval v okolí asi rok, bol skromný a nevedel si rady s takými šikovnými a natrčanými dievčatami. Ale Zuzanka sa mu veľmi páčila, a toho večera odišli spolu. Ráno sa zobudil po jej boku.
“Musím do práce,” oznámil jej, rýchlo sa obliekol, zatiaľ čo ona zostala ležať.
“Janko, dúfam, že to nebol náš posledný večer?” Natiahla sa. “Po práci príď ku mne, budem na teba čakať.”
Janovi sa pracovný deň zdal nekonečný, ale po smene letel k Zuzke. Naozaj naňho čakala v jej internátnej izbe. Zamiloval sa do tejto živej a zábavnej dievčiny, hoci ju skoro vôbec nepoznal. Kamaráti ho varovali, že často chodí v mužskej spoločnosti, ale Ján ju napriek tomu požiadal o ruku.
O rok neskôr sa im narodila dcérka Katka. Zuzana spočiatku bola dobrou hospodynkou. Varila, upratovala, starala sa o Katku, kojila ju. Ale keď Katke napĺňal rok, všetko sa začalo meniť. Ján bol v práci, a ona nechala dieťa u susedy a odišla. Keď prišiel domov, Katka bola u susedy, ktorá mu vyčítala:
“Ján, ja mám dve dcéry a veľa práce, a teraz sa ešte musím starať o tvoju. Povedz Zuzke, že už viac nebudem hľadieť na Katušku.”
Hádali sa, kričali, Ján žene vyhováral, že ak ešte raz nechá dieťa a príde opitá, bude zle. No Zuzka začala vodívať mužov domov. Keď prišiel z práce, v izbe bolo plno ľudí. Všetkých vyhodil von. A keď sa raz opäť pohádali, Zuzka mu oznámila:
“Vezmi si Katušku a choď kam chceš, nepotrebujem vás ani jedného. Vráť sa na dedinu.”
Ján tak urobil, už predtým na to myslel, ale vždy dúfal, že sa Zuzka spamätá. Na dedine jeho matka Alžbeta veľmi chorovala, už ani nevstávala, suseda Mária sa o ňu starala. Ich domy stáli blízko, plot medzi dvormi bol taký schátraný, že ani netreba chodiť cez bránu. Mária mohla zo svojho zápražia hneď prejsť do vedľajšieho dvora. Bolo to pohodlné, keď nosila jedlo. Kŕmila Alžbetu.
Ján dlho nebol na dedine a nevedel, že matka už nevládze. Okrem neho nemala nikoho. Situácia bola ťažká – chorá matka a dvojročná Katka. Zamestnal sa na dedine, o Katku sa starala Mária, ktorá mala trojročného synka Juraja. Deti si spolu hrali.
“Vďaka ti, Mária, neviem, čo by som bez teba robil,” vďačil Ján susedke.
Mária bola vydatá, ale jej muž Jožo bol neporiadny – pil, hádal sa, Ján ho už niekoľkokrát “vychoval”. Naposledy ho zbil tak, že Jožo po dlhom liečení odišiel od rodiny navždy. Odstahoval sa do vedľajšej dediny k matke, ako vraveli susedia. Mária nebola smutná, naopak, ďakovala Jánovi. Bála sa svojho muža.
“Ján, v dome je konečne pokoj, som rada, že si ho napráskal, už sa nevráti. So mnou sa nikoho nebál, ale mužov sa bojí.” Rozviedla sa s ním. A o mesiac neskôr Jánova matka zomrela.
Pochovali Alžbetu. Teraz Ján chodil do práce a Katka bežala k Márii. Ako vďaka pomáhal susedke so všetkým. Jeho domček bol malý a starý, ešte v ňom bývali starí rodičia. Máriin dom bol pekný. Jej otec Valentín bol zručný tesár v celej oblasti, preto si postavil solídny dom, ale dlho v ňom nežil.
Rodičia Márii zomreli krátko po sebe – najprv otec, vravelo sa, že sa prepracoval, keď sám nosil klády. A matka o dva roky neskôr rýchlo ochorela a zomrela. Mária zostala so staršou sestrou ako šestnásťročná.
Čoskoro sa staršia sestra vydala a odišla do inej dediny. Márii bolo osemnásť, zostala sama v dome. Vtedy sa o ňu uchádzal Jožo. Alžbeta, Jánova matka, jej radila:
“Vydaj sa, Mária, ak ťa Jožo chce, choď za neho. Čo by si robila sama v dome?” A tak sa vydala.
Narodil sa syn Jurajko. Mária bola šťastná, veľmi milovala syna, no postupne sklamaná z muža, keď začal piť takmer každý deň.
Po matkinej smrti začal Ján premýšľať. Páčila sa mu Mária, veľmi. Nedala sa porovnať so Zuzkou. Domácka, starostlivá, láskavá, varenie jej išlo a na neho hľadela nežne.
“Ako som sa mohol oženiť so Zuzkou? Takáto žena je skutočná manželka. A ja som sa bez rozmyslu zahĺbil do prvého,” často uvažoval.
Raz prišiel z práce a Katka ležala u susedky v posteli, mala horúčku.
“Katuška je chorá, už somA o rok neskôr sa Ján s Máriou zobrali, žili šťastne spolu a ich deti, Katka a Jurajko, vyrástli v láske a porozumení, dokonca sa po rokoch aj zamilovali do seba, no to už je iný príbeh.
