Manželova dcéra z prvého manželstva
Vianočné prázdniny sa chýlili ku koncu. Po sviatkoch už boli šaláty, torty a pochúťky všetkým otravné, takže na raňajky pripravila Zuzana ovsenú kašu. Čas vrátiť sa k normálnemu a jednoduchému jedlu.
Raňajkovali v troch, keď z izby zaznela melódia prichádzajúceho hovoru na manželovom mobile. Vyšiel z kuchyne. Zuzana nevedky počúvala, snažiac sa podľa jeho odpovedí uhádnuť, kto volá a prečo.
Keď sa Ján vrátil, Zuzana si všimla, že nevyzeral rozrušene. Znepokojene, ale nie rozrušene.
„Hm…“ začal. „Mama volala, prosila, aby som prišiel. Má vysoký tlak.“
„Samozrejme, choď.“ Prikyvla Zuzana.
Keď manžel odišiel obliekať sa, spomenula si na jeho slová po telefóne: „Hneď teraz? Možno by som nemal? No dobre, dobre.“ Keď svokra volala a žiadala, aby prišiel, Ján zvyčajne bez rečí k nej rýchlo išiel. „Zase sa sama rozčuľujem,“ zastavila sa Zuzana.
„Hneď som späť,“ zvolal Ján z chodby a za ním sa zabuchli dvere.
„Jedz, poďme.“ Pohonila Zuzana syna, ktorý vozil lyžicou po tanieri, rozmašťujúc kašu.
„A pôjdeme na kopec? Sľúbila si.“ Miško nabral špičkou lyžice kašu a dlho sa na ňu pozeral, kým ju vložil do úst.
„Otec sa vráti a pôjdeme. Dobre?“ Usmiala sa na syna. „Len dohodnuté – dojesť kašu.“
„Dobre.“ Chlapec bez nadšenia znova priložil lyžicu k ústam.
„Ak za päť minút nebude tanier čistý, nikam nepôjdeme,“ povedala Zuzana prísne a postavila sa k umývačke riťať riad.
Žehľila bielizeň a Miško hral s autíčkami na podlahe, keď zaklical zámok vchodových dverí.
„Konečne.“ Zuzana postavila žehličku na stojan a počúvala šuchot šiat v chodbe. „Čo sa tam tak dlho zdržiava?“ pomyslela si a vyšla manželovi naproti.
V dverách pred ňou stála desaťročná dievčina a zvedavo sa na ňu pozerala. Za dievčinou stál manžel. Vyzeral provinilo. Položil ruky dievčine na plecia a vyzývavo vystrčil bradu dopredu.
„Toto je moja dcéra Viktória,“ povedal Ján a sklopil oči k jej zátylku. „Mama ma poprosila, aby som ju vzal do zajtra.“
„Chápem. A jej mama? S ďalším milencom odišla na juh?“ poznamenala Zuzana uštipačne.
Ján pokrčil plecami, ale nestihol nič povedať, lebo Zuzana sa vrátila k žehliaciemu doskovému stolu.
„Poď dnu.“ Počula jeho hlas a kútikom oka si všimla, ako dievča pristúpilo k Miškovi, ktorý hral na podlahe.
„Ostala nám ešte kaša?“ spýtal sa Ján Zuzany.
„Ja nechcem kašu,“ hneď odpovedala Viktória. „Ja chcem cestoviny s párkom.“
Ján bezradne pozrel na Viktóriu, potom preniesol pohľad na manželku. Zuzana pokrčila plecami a mávla rukou smerom do kuchyne, ako keby hovorila: „Choď, vari, ja mám čo robiť.“
Po chvíli Ján z kuchyne privolal Zuzanu.
„Máme ešte cestoviny? Nenašiel som.“
„Sú. Tu sú zvyšky. Dožehlím, zajdem do obchod
