– Zuzka, prepáč, musím ísť.
– Volala ti manželka? No choď, samozrejme. Som si už zvykla.
Zuzke bolo ťažko vždy pustiť Martina k jeho žene. Tak veľmi chcela, aby zostal cez noc. Mohli by zajsť do kaviarne, potom si pozrieť film zavinutí v teplú deku. Uvarila by výbornú kávu…
Ale to boli len sny. Martin nikdy netajil, že je ženatý, má syna. Manželku nemiluje, žije s ňou len kvôli dieťaťu. Čaká, kým syn dokončí školu, a potom odíde k nej.
Zuzke bolo jedno, čo si jeho žena myslí. Prečo by mala mať výčitky kvôli šťastiu nejakej cudzej ženy? Ak si ho manželka nezachovala, nech ho nepúšťa. Lenže Martin je dobrý otec, nechce syna zraniť rozvodom.
Nevadí, aj ona bude mať svoj sviatok. Za dva roky syn odíde na vysokú a potom… Budú aj filmy, teplá deka a šťastná rodina. Zuzka snívala o dcére, svojej kópii.
Dva roky utekali rýchlo. Zuzka čakala, kedy konečne príde za ňou, ale vždy našiel výhovorky.
– Chápeš, mame Katky sa zhoršil zdravotný stav, vzali ju k sebe. Teraz nemôžem…
Zuzka si povzdychla a súhlasne prikývla. Kedy už jej bude konečne patrieť?
Meškanie. Chyba? Kúpila si test. Dve čiary. Možno je to aj lepšie… Musí zajsť k lekárke, nech to potvrdí.
Sedela v čakárni na gynekológií na konci chodby. Dvere sa otvorili a vyšla tehotná žena so zaobleným bruškom. Muž ju viedol podpieranú pod ruku. To nie je možné… Martin?! Čo sa to deje?
Vyšli von, nevšimol si ju. Zuzka vstúpila k lekárke.
– Slecna, ste v poriadku? Máte bledú farbu.
– Áno, asi som v poriadku. Chcela by som sa len skontrolovať.
Lekárka potvrdila tehotenstvo a pogratulovala jej.
– Vo vašom veku je prvé dieťa trochu neskoro, ale nič si z toho nerobte. Predo mnou bola pacientka, má štyridsať, syn už maturoval, a teraz s manželom čakajú dcérku. Krásna rodina, pevné vzťahy, prečo nie?
Zuzka sa trpko usmiala a nič neodpovedala. V hlave sa jej míhal chaos. Ako to? Prečo jej klamal, že odíde, keď si s manželkou robia ďalšie dieťa? Ako dlho to chcel tajať? Čo teraz?
– Lienka, dnes nemôžem prísť, prepáč…
– Áno, jasné, ja som tiež zaneprázdnená.
– Čím?
– Idem s Monikou do klubu. Už ma nebaví sedieť doma.
– Aký klub?! Koľko máš rokov? To sa mi nepáči…
– Nemám rodinu, mám právo. Si cudzí muž, nemáš mi čo prikázať.
Zuzka zložila telefón. Pozri sa naňho, ona nemôže do klubu, ale on si spraví ďalšie dieťa s manželkou, ktorú “nemiluje”. A pritom jej roky tvrdil, že čaká len na správny moment.
Až teraz si uvedomila, akú potupnú úlohu hrala. Všetko najlepšie pre manželku a syna, zatiaľ čo ona bola len záložné letisko. A jemu bolo úplne jedno, že jej čas uteká. No nevadí, teraz bude mať svoje vlastné dieťa.
Martin prišiel bez ohlásenia, opitý. Plakal. Povedal, že počas pôrodu manželka stratila dievčatko, hoci všetko vyzeralo dobre. Jej myseľ sa v žiali pomiatla a nevedel, čo robiť.
– Čo robiť? Byť pri nej, Martin. Je to vaše spoločne nešťastie. Prečo si ma vodil za nos, ak ste mali s manželkou všetko v poriadku?
– Boh ma potrestal, vzal mi dcérku kvôli tebe…
– Nerozprávaj nezmysly. Ty si si to celé zavinil. Klamal si manželke, klamal si mne, sebe… Aspoň teraz buď mužom a zostaň s ňou.
– Ja vás obe milujem! Každú inak! Nemôžem sa rozhodnúť…
– Dosť, Martin. Choď a už sa nevracaj.
Zuzka zavrela dvere a rozplakala sa. Bolo jej ľúto seba aj jeho ženy, ktorá stratila dieťa. Ona sama bude čoskoro matkou a vie, aká to musí byť bolesť.
Martin volal, prichádzal opitý, no Zuzka ho vždy vyhodila. Nikdy sa nedozvedel, že sa jej narodil syn, jeho syn. Dala mu svoje priezvisko a v kolónke otec nechala pomlčku. Chlapec, Marek, bol jeho presnou kópiou.
Podľa štatistík asi 10 % mužov odíde od manželky k milenkám. Polovica sa nakoniec vráti. Koľko žien čakalo márne, kým im ženatý muž splní sľub a ožení sa s nimi…
