Čože? Už sme spolu desať rokov! Ktorá máma máš? Aj so mnou mi stačíš!
Mojmila sa nemohla ubrániť tomu, že po pokožke cítila, že jej manžel niečo skrýva. Nevedela, či je to len neistota, alebo niečo vážnejšie. Jedného dňa sa odhodlala s ním otvorene prehovoriť.
Opýtala sa, či má niečo za chrbtom, ale on len odpovedal:
Čože? Už sme spolu desať rokov! Ktorá máma? Aj so mnou mi stačíš!
Zdalo sa, že hovorí úprimne, s čistým úsmevom a v očiach bez náznaku klamstiev. Napriek tomu sa Mojmila nedokázala zbaviť podivného pocitu.
Mojmila nebola typ, čo sa spolieha na osud, takže sa rozhodla pravdu odhaliť. Ako na to?
Po prečítaní rôznych rád na internete najprv skontrolovala manželov mobil. Nájsť nepovedomilá babička s bývalými spolužiačkami? To ju nevyplašilo. Heslo na telefón Mareka nikdy nepoužil nemal čo skrývať, žiadne tajné správy, žiadne čierne rozhovory. Ako anjel v tele.
Občas sa Mojmila cítila, že si to len vymýšľa, no vždy, keď Marek zostal neskoro v práci, mala pocit, že niečo nie je v poriadku.
Jej najlepšia kamarádka mu stále hovorila:
To sú len tvoje podozrenia! Marek ťa miluje a nikdy sa neobzerie na inú! Iba takto ničíš všetko!
Mojmila ho však nepočúvala. Vnútorný hlas jej hovoril inak a myšlienka, že by Marek mohol mať inú ženu, ju neodradila.
Jedného dňa sa odvážila a zišla sa k nemu do kancelárie, aby zistila, či Marek na pracovisku číha alebo čaká na nejaké ženy. Keď ju uvidel, rozčúlila sa. Hanbí ma to pred kolegami. Odpustil jej neskôr síce dlho, ale nakoniec to prešiel.
Zdalo sa, že všetko v ich živote je v poriadku. Doma je plno, dve deti rastú, všetko ide od ruky. Ale Mojmila stále hľadala nejaké páť pät akúkoľvek zábavu na okraji.
Ako sa hovorí: kto hľadá, ten nájde! Len u nej to doteraz nefungovalo.
Mojmila, ako mnoho tridsaťročných žien, sa bála zostať sama s dvoma deťmi. Zvonila pokojne, ale vo vnútri búrila búrka. Marek si naopak nič nevšimol žiadna ružová košeľa, žiadny cudzí parfém, žiadna zmena štýlu.
Keby ne náhoda, Mojmila by pravdu pravdepodobne nikdy neodhalila. Pravda alebo fikcia? To sa čoskoro ukáže.
Keď ich mladší syn nastúpil do prvého ročníka, Mojmila sa rozhodla naučiť šoférovať. Večerné kurzy po práci, tri mesiace a čoskoro mala čerstvé vodičské oprávnenie.
Marek bol taký hrdý, že jej kúpil auto malé, ale svoje. Mojmila bola drobná a nízka, takže sa v ňom cítila pohodlne a parkovanie bolo hračkou.
Marek síce nepriznal, že auto kúpil, aby sa jeho Audi nečudne nevyzývalo na jazdu. Myslel si, že je pre ňu ešte príliš skoro a najprv potrebuje skúsenosti tak mu radšej povedal.
Jedného víkendu sa Mojmila prebudila skôr než zvyčajne a rozhodla sa pre rodinu uvariť zapekanicu z baklažánu a kuracieho mäsa. Všetci ju milovali vrátane nej. No ťažko našla múku.
Vonku mrzlo, sneh sa šíril, ale už po zime vedela šoférovať. Rozhodla sa ísť rýchlo do obchodu. Zoberala kľúče, no auto nechcelo nastartovať. Vrátila sa domov, kde ešte spali. Šla ticho, aby nikoho nevzbudila.
Prejsť po ľade nechcela, tak si povedala, že si prestúpi na mužské auto a zabruší niekoľko kilometrov. Marek to ani nepozná.
Zobrala kľúče od Marekovho Audi a šla von. Keď sa auto zohrialo, vyčistila okná. Vyrážajúc do kufra, našla niečo, čo tam nepatrí na podlahe ležal telefón.
Čí bol? Marekov telefón poznala naspamäť, ale ten bol cudzí. Záplavou pochybností, že si ho Marek možno nevedome chytil, stlačila tlačidlo a zapla ho.
Na obrazovke svietila správa od nejakého Oksany:
Láska moja, tak mi chýbaš! Príď čo najskôr! Čakám na teba!
Mojmila zúrilo zavriata. Bez hesla sa pustila do čítania celej korešpondencie, kým auto stále zohriávalo.
Táto výmena správ bola dlhá ako celá jej životná dráma. Ukázalo sa, že Marek denne odchádza do práce až do piatich, a domov prichádza okolo siedmej. Mojmila nikdy nepomyslela, kedy on končí.
Každý večer sa najskôr «zastavil» u svojej náklonné Oksany na kratký rozhovor, potom spokojne vrátil domov, akoby sa nič nestalo. Fotka ukazovala staršiu ženu, okolo štyridsiat rokov. Prečo mu to taková žena?
Mojmila sa rozčúlila.
Práve keď mala vyjsť z auta a ísť domov, uvidela, ako Marek vychádza z podkrovia. Zanechala poznámku, že išla do obchodu. On zjavne využil chvíľu, aby poslal Oksane ďalšiu správu.
Mojmila si spomenula, že Marek často večer odchádza k autu peňaženka, nejaké veci. Takmer každý večer vyjde von a rýchlo sa vráti, a ona si ani nevšimla.
Mareka zasiahlo, keď ho uvidel za volantom:
Kto ti to dovolil? Takto sme sa dohodli!
Mojmila, rozčúlená, zatlačila spätný pomer a prudko šliapla do plynu. Auto švihnulo do zadnej ohrady. Trochu uľavilo.
Vystúpila, pozerala na prekvapeneho manžela a kričala:
Choď k svojej! Uvidíme, ako ťa bude potrebovať bez domu a auta! Choď preč, aby som ťa viac nevidela!
Aby potvrdila svoje slová, hodila kľúče od Audi do obrovskej hromady a šla domov.
Chlapci už vstali, netušili, čo sa stalo. O chvíľu po tom sa Marek snažil vstúpiť dnu, ale Mojmila zamkla dvere na zámok a nedovolila mu vstúpiť.
Choď k svojej! Zabudni na túto cestu! kričala po celej chalúpke.
Marek, v papučkách, pyžame a s bundou, sa vydal k svojej Oksane. Myslel si, že ju zahreje, ale nie tu.
Oksana otvorila dvere, ale hlas mu odpovedal muž:
Zlato, čoskoro budeš? Čakám ťa!
Marek k Oksane chodí iba cez týždeň, vo víkendy vôbec. Zistilo sa, že aj ona má dvoch milencov. Víkendy? Prečo by sa mali obávať?
Oksana sa len vinycne pozrela a zamkla dvere pred ním.
Rozhorčený Marek musel ísť k matke, ktorá bývala o dve ulice ďalej. Marína Pavlínka ho privítala, pochopila situáciu, zahriala ho, nakŕmila a vypočula jeho rozprávanie o zlom manželovi, ktorý ho vyhnal z domu.
Povedala mu:
Neboj sa, synku! Kto vie, že tvoja Mojmila je taká? Na tvojej ulici bude ešte svadba! Veď máš len tridsaťpäť rokov! Nájdeš si ešte lásku, ver mi!
Marek tak ostal žiť u matky, rozhodol sa začať život odznova. Tešil sa, že je konečne slobodný, kým Mojmila nečakala výživné výživné. Až potom zistil, že nové začiatky nie sú také jednoduché. Dobre, že mu matka neodmietla, inak by zmizol.
Ak chcete čerpať ďalšie zaujímavé príbehy, prihláste sa na stránku! Zanechajte svoje myšlienky a emócie v komentároch, podporte nás lajkami.
