„Čo tvoje, to s tebou zostane“
„Už druhý týždeň je ti do jedla, ako keby si sa zamilovala, Zuzka?“ pýtala sa Anna, domáca pomocníčka.
„No, páči sa mi jeden chalan, ale akosi si ma nevšímá,“ úprimne sa priznala Zuzana. „Tiež študuje, ale na paralelnom odbore. Neviem, čo robiť, aby ma zbadal.“
„Nič, nechaj to tak. Dievčatá by nemali byť prvé, čo za chlapmi behajú. Za mojich ča—“
„Ach, teta Anka, to už som od teba počula miliónkrát. Ale teraz sú iné časy,“ odvetila Zuzana a dopíjala kávu. „Dobre, už musím ísť, dnes máme na výške pedanta, ktorý nikoho neskoršieho nepustí na prednášku.“
„No bež, bež,“ pokrýžikovala ju Anna a zamkla za ňou dvere.
### Neskoro sa nesmie
Zuzana vyrastala v zámočnej rodine, od detstva jej nič nechýbalo. A múdrosť jej vtlkala do hlavy teta Anna, staršia sestra jej matky a zároveň domáca pomocníčka. Dospelí ju volali Anička, no Zuzka jej hovorila teta Anka.
Anička mala ťažký život. Vydala sa na dedine za miestneho Jozefa, bol to pracovitý a dobrý muž, no žili spolu len rok – zahynul. Bol lesník, pravdepodobne sa utopil v močariskách. Dlho ho hľadali, no nikdy ho nenašli. Anna ostala sama, bezdetná.
Najprv ju žialenie hnalo do kláštora, no potom to rozmyslela.
„Čo z tej mňa bude za mníšku? Ešte som mladá, občas zakrútim pravdou a občas mi ujde nejaké to slovíčko.“ A tak zostala na dedine s rodičmi.
Jej mladšia sestra Eva sa vydala do mesta. Mala šťastie – manžel bol o päť rokov starší a už zastával vyššiu pozíciu v kraji. Postavili si veľký dom, narodila sa im Zuzana. A vtedy Eva navrhla Aničke, aby sa k nim presťahovala.
„Anička, poď k nám do mesta. S manželom pracujeme, môžeš nám pomáhať s domácnosťou a starať sa o Zuzku.“
„Ach, Evka, s radosťou. Môj Jožko bol dobrý človek, ale už som ho dosť oplakala. Bojím sa, že tu na dedine zošednem samotou. A za muža už nechcem, stále mi chýba. Samozrejme prídem, všetko v dome upratujem.“
A tak sa Anna presťahovala k sestre a začala sa nazývať domácou pomocníčkou. Varila rada a chutne, všetci ju za to milovali. Na nový sobáš ani nepomýšľa, z domu takmer nevychádzala, len do obchodu a späť. Venovala sa záhrade, sadila kvety a starala sa o kríky.
Anička Zuzku milovala ako vlastnú, lebo trávila väčšinu času s ňou. Vodila ju do školy a vítala po návrate. Žili dobre, Zuzka mala najkrajšie hračky a šaty. Keď vyrastala, nemusela upratovať ani rozohrievať obed. Všetko robila dobrosrdečná a mäkká ako vankúš Anička.
Občas ju učila domáce práce.
„Zvykaj si na prácu, Zuzka,“ radila láskavo. „Nikdy nevieš, čo ťa v živote čaká. Dnes máš všetko, zajtra možno nie. Hlavne sa nauč variť, to je pre ženu najväčšia zbraň. Keď žena vloží do jedla dušu, očarí ním každého muža. Každá kuchárka má svoje tajomstvá.“
„A ty tiež?“ spýtala sa Zuzka.
„Samozrejme,“ zasmiala sa.
### Prvá láska
Zuzana sa zaľúbila do Tomáša, sympatického študenta, aj keď si myslela, že si ju nevším
