Všetko, Katarína, je medzi nami u konca! Chcem pravú rodinu, deti. Nemôžeš mi to dať. Čakal som dlho, trpel. Potrebujem syna. Už som podal návrh na rozvod! Máš tri dni na balenie. Keď odídeš, zavolaj. Zatiaľ zostanem u mamy. Pospěš, musím pripraviť byt pre dieťa a jeho matku. Áno, nečakaj, moja budúca manželka už čaká potomok! Tri dni máš!
Katarína mlčala. Čo mohla povedať?
Dieťa sa u nej nevyvíjalo. Marek už päť rokov čakal. Počas tých rokov tri neúspešné pokusy.
Lekári, ku ktorým Katarína šla po stovkách, tvrdili, že je zdravá. Prečo potom vždy nešlo?
Katarína vždy žila zdravo.
Tentoraz ju zrazu znepokojilo na práci, privolali sanitku, ale všetko sa stalo veľmi rýchlo
Dvere za Marekom zaklopali a Katarína slabá zložila na pohovku.
Nemala chuť zbierať veci, ani silu. Kam s nimi? Už keď vyrastala, bývala u tety. Teta už nie je, jej byt kúpil syn. Vrátiť sa do dediny k babke? Hľadať prenajatý byt? Čo s prácou?
Otázok bolo veľa a riešiť ich musela rýchlo
Ráno sa otvorili dvere a do bytu vstúpila svokyňa.
Nespíš? To máš. Prišla som skontrolovať, aby si si neodnášala nič zbytočné.
Staré nohavičky tvojho syna mi určite nebudú stačiť. Na tie tvoje budeme prepočítavať?
Hej, čo to za drsné slová! Bývala si vždy taká milá, slušná, tichá. Pozri, ako to dopadlo. Po prvom neúspechu som povedala Michalovi, že nebudete môcť mať dieťa.
Prichádzate mi to tvrdiť? Lepšie zostaňte ticho a pozerajte sa na mňa.
Kam skladáš porcelán?!
To je môj. Zostal po tete, spomienka na ňu.
A teraz to bude tu prázdne bez neho!
To ma nezaujíma. Ale bude vám vnúča.
Berte len svoje!
Môj notebook! Kávovar, mikrovlnka tiež, darovali mi ich kolegovia. Moje auto som kúpila ešte pred svadbou. Váš syn má svoje.
Máš všetko, len na deti to nevyjde!
To už nie je vaša vec. So mnou je všetko v poriadku, možno tak to Bohu chcelo.
Vidím, že ti vôbec nie je ľúto! Možno si to všetko úmyselne robila?
Hovoríte nezmysly. Ťažko mi je o tom vôbec premýšľať.
Katarína obzerala byt, jej vecí už nebolo. Štetca, kozmetika, papuče
Zdalo sa, že niečo dôležité zabudla. Svokyňa jej prekážala sústrediť sa.
Spomenula si nebola tam stará soška mačiatko. V nej bol malý tajomný úkryt, o ktorom nikto nevedel, ani manžel. Vo vnútri mačiatka bol set: náušnice a prstienok. Neboli zlaté, ale drahé ako spomienka na babičku. Michal ich vždy považoval za odpad. Vyhodil ich? Všetok zbytočný odpad dával na balkón. Katarína otvorila dvere
Čo si tu zabudla? Zober svoje veci a choď! ozval sa znovu hlas svokyne. Rozlúčiš sa s bytom? Tak sa rozlúč. Nič dobré ti už neblikne.
Na konci našla mačiatko, všetko na svojom mieste. Teraz už mohla odísť.
Tu sú kľúče, dovidenia. Dúfam, že ťa už viac neuvidím.
Katarína nastúpila do auta a išla do kancelárie. Stále bola na nemocenskej, ale požiadala o dovolenku.
Sympatieme ti, ale bez teba to nejde. Tri týždne ti stačia? Len buď vždy v kontakte. Bez tvojej rady nám padne polovica projektov.
Dobre, budem mať čas na odpočinok. Ďakujem.
Potrebuješ pomoc?
Nie.
Zaobstarám ti dovolenku a bonus.
Ďakujem, práve načas.
Katarína nehľadala nový byt, išla domov, do dediny. Nikto tam nečakal, babička zomrela pred tromi rokmi a matku nikdy nevidela. Matka zomrela pri pôrode.
A teraz zrazu Katarína sama nemôže mať dieťa
Po hodine jazdy dorazila k domu. Jabloň, tulipány.
Poslednýkrát na jeseň s Michalom tu stáli, grilovali špízy, oddychovali.
Katarína zaparkovala pred dverami, kľúč od garáže bol v dome.
Otvárala dvere a vošla. Ticho. Na stole špinavé šálky a taniere. Prečo minulýkrát nestihla upratať?
Nie, upratala! Len tu niekto bol!
Dva poháre, taniere, obaly od džúsu, fľaše obľúbeného šumivého vína od Michala. To určite nebolo z jeseň.
Takže v dome bol Michal, ale s kým?
Je to jedno, už nevadí
Kľúč od domu má len Katarína, asi manžel urobil duplikát. Čas na výmenu zámkov.
Nový život, upratovanie, potom horúca vaňa.
Katarína si chcela spláchnuť všetok špin a minulosť.
Keď sa chystala ísť von, zaklopali na dvere, potom na okno.
Kto tam?!
Všetko u vás v poriadku?!
Áno prekvapila sa žena.
Prepáčte.
Katarína otvorila, pri dverách stál neznámy muž.
Prepáčte, asi som vás prekvapil. Som váš sused, celý deň som vás sledoval.
Pozrel sa okolo, dym vychádzal z krbu. Pomyslel si, že by sa niečo nestalo
Ďakujem, všetko je v poriadku.
Ste príbuzná Michala? Býval tu nedávno s manželkou Ste sestra?
Nie, som bývalá manželka. Skoro bývalá, všetko prebieha.
A dom patrí vám?
Môj.
Som váš dočasný sused. Kvôli rodinným okolnostiam som tu. Priateľ mi dovolil bývať. Rozvod už prebieha, zajtra budem slobodný. Ak je vám všetko v poriadku, odídem. Ak potrebujete pomoc, kľudne volajte. Volám sa Igor.
Ja som Katarína. Počkaj, môžeš vymeniť zámok?
Áno. Povedz, kedy, a ja to spravím.
Čím skôr. Zajtra kúpim.
Dám sa pozrieť a kúpim, keby si niečo zvolil, a ja vám pomôžem ísť do mesta.
Dobre.
O dva týždne. Zostala ešte týždeň dovolenky a čas ísť späť do mesta. Katarína už nechcela hľadať nové bývanie. Michal nevolal, nepisal, prišiel len jeden odkaz o dátume rozvodu. Bolo to aj tak lepšie. Nechcela ho vidieť.
Sobotu. Katarína vždy vstáva skoro, a dnes Igor ju pozval na prechádzku k jazierku.
Začať nový vzťah nebola v pláne, ale prechádzka nič nevyžaduje. Strávili pekný čas a vrátili sa k obedu. Pred domom Kataríny stála Michalova auto. Vidno, že práve prišiel. Dvere sa otvorili, vyšiel Michal a pomohol vyjsť tehotnej žene.
Katarína a Igor sa v tej chvíli priblížili k bráne. Michal sa snažil otvoriť dvere do domu, ale nikde nie sú.
Čo to je?
Prečo tu v cudzom dome? Čo robíme?
Michal stál v úžase.
Toto je náš dom! povedala tehotná žena.
Áno? A kto to povedal, Michal? To je môj dom, preč!
Michal, čo ona hovorí?! Kto si? Bývalá? Ukáž sa! zvolala tehotná.
Katarína a Igor sa zasmejali. Michal potichu naložil svoju spoločníčku do auta a odjeli.
Má pred sebou veselý život.
Ale ona mu porodí dieťa. Ja som to nezvládla. Tri neúspechy. Prepáč.
V blízkosti auto salónu
Rozviedli sme sa, lebo manžel nechcel dieťa
Štyri roky po rozvode. Náhodné stretnutie so svokrou v supermarkete.
Katarína, nepoznám ťa. Sledujem ťa dlhšie. Nie si to ty? Si tehotná?
Áno, pohladila veľké bruško.
A Michalo je zle. Vnuk sa narodil slabý, niečo sa pokazilo v rodovej línii. Jeho žena ušla, zostala nám dieťa. A ty si sama, chystáš sa sama?
Nie, nie som sama. Mám rodinu. Čaká na mňa čas.
Ako? Prepáč mi za všetko
Trpezlivosť vám
Svokra sledovala Katarínu, ako kráčala bok po boku s Igorom, ktorý jednou rukou podopieral jej ramená, druhou držal malú dievčatko, veľmi podobnú svojej matke
Ďakujem, že ste počúvali, a ak sa vám príbeh páčil, dajte like a napíšte komentár!
